streda 26. decembra 2012

Misery or Happiness - who knows - 28. časť

Nechápem, že sa to deje, ale ja nemám čo povedať... len jediné..
ĎAKUJEM VÁM ZA VAŠU KRÁSNU PODPORU, BEZ KTOREJ BY TO NEŠLO :) :*
Lúbim Vás.. :) :*
Enjoy :)

Až do večera sme všetok čas strávili pri telke, v Harryho objatí. Okolo 11:30pm sme sa rozhodli, že by sme asi mali ísť spať. Šla som hore do izby a Harry za mnou. Nechápavo som naňho pozrela.
„Čo tak pozeráš, zlato? Je to moja izba.“ Povedal a ja som naňho skoro vypľula oči. Pokiaľ som si pamäatala, v izbe bola len jedna posteľ, čo znamená, že by som musela spať s Harrym v jednej posteli. Čo ak sa bude o niečo pokúšať? Nie som nejak... Nie že by som sa bála... ale...
„Deje sa niečo? Pokojne sa vyspím na gauči ak ti to vadí.“
„Ja.. nie,.. nevadí, ja len...“
„To je v poriadku. Budem dole v obývačke na gauči, keby si niečo potrebovala.“ Skočil mi do reči, jemne zavrel dvere a ja som sa ocitla sama. Sama vo veľkej tmavej izbe. Zažala som si lampičku na nočnom stole a prezliekla sa do pyžama. Ľahla som si do postele a zakryla sa. Odhodlala som sa vypnúť lampičku. Vytriešťala som oči do tmy a naťahovala uši, aby sa mi podarilo rozoznať všetky tie strašidelné nočné zvuky. Okolo prešlo auto a osvietilo celú izbu. Na stene sa vytvorili rôzne hýbajúce sa tiene. Keď auto prešlo, zmizli. Vie, že som paranoidná, ale byť sama po tme vo veľkej izbe mi nerobí dobre. Odkopla som paplón a vyšla z izby. Zišla som dole po schodoch a na gauči videla pravidelne sa nadvihujúcu perinu. Sakra. Asi už spí. Zakliala som v duchu a priblížila sa.
„Harry, spíš?“ pošepkala som. Hoci som nečakala, že bude ešte hore, pevne som dúfala, že odpovie.
„Lex? Deje sa niečo? Čo tu robíš?“ vykukla spod paplóna kopa kučier. Musela som sa nad tým pousmiať.
„Harry, ja viem, že je to trápne ale... no... vieš, keď tam je taká tma.“ Povedala som takmer zúfalo. Harry sa posadil a pozrel na mňa. Vďaka bohu, že bola tma, asi by som to nezniesla, keby sa na mňa teraz pozrie ako na idiota. On ma len pritiahol k sebe a riadne objal.
„Pôjdem s tebou hore a zostanem pri tebe kým nezaspíš, dobre?“ spýtal sa a ja som mala chuť ho vystískať, ako nikdy predtým. Harry ma vzal za ruku a kráčali sme do mojej (ako rýchlo som si ju privlastnila) izby. Uložil ma do postele, zakryl  až po uši ako bábätko a dal mi pusu na špičku nosa.
„Dobrú noc sweetie.“ Povedal a plesol po lampičke na stole. Povedal mi sweetie. Oh to je také zlaté. Ja ho tak milujem. Už viem ako sa cítia jeho fanynky. Lenže ja mám to, čo oni nie. Jeho. Toho najkrajšie, najmilšieho a najdokonalejšieho chalana s tými najúžasnejšími kučerami a najkrajším úsmevom. Pozrela som sa napravo, kde sedel na stoličke a pozoroval ma. Chvíľu som sa dívala a potom som sa nadvihla na lakti.
„Harry?“
„Hm?“
„Nemôžem spať.“ Pošepkala som. On sa zdvihol zo stoličke, prešiel k mojej posteli a znova ma riadne objal. Tentoraz pridal aj sladký nežný bozk.
„Milujem ťa.“ Pošepkal mi do a ja som jeho horúci dych cítila na perách.
„Milujem ťa.“ Odpovedala som mu. Na to som sa posunula na posteli a odhrnula paplón. Harry to pochopil správne a ľahol si ku mne. Už som sa ukladala vedľa neho, keď ma potiahol k sebe a ja som mu ležala na hrudi. Na jeho dokonalej vypracovanej hrudi, v ktorej bilo to najlepšie srdce. Trocha paradox, že som sa toho tak bála a bránila sa tomu a nakoniec som sama chcela, aby spal pri mne. Prikryl nás paplónom a ja som sa pomaly počúvajúc tlkot jeho srdca odoberala do ríše snov.

„Myslíš, že sa spolu vyspali?“ zobudil ma Louisov šepot, no nedala som najavo, že som hore, lebo som chcela počuť aj zvyšok tohto veľmi zaujímavého rozhovoru.
„Nemyslím, veď sú oblečení.“ Odpovedal druhý hlas patriaci asi Zaynovi.
„No a? Tak im asi bola zima, tak sa obliekli.“ Bolo skutočne zaujímavé počúvať ich, ako sa dohadujú, či som mala alebo nemala sex s Harrym.  Premáhanie smiechu ma stálo neskutočne veľa síl ale snažila som sa ako som mohla.
„Kde trčí ten írsky škriatok s tou gitarou?“ zasyčal Louis. Začula som dupot a došlo mi, že sa pravdepodobne dovalil tretí člen výpravy do našej izby. Zaujímalo by ma, čo majú za lubom.
„It´s time to get up...“ zaznela gitara a Niallov spev. To týmto chcú niekoho zobudiť? Niall spieval ďalej a mňa sa zmocňoval pocit, že znova zaspím.
„So you gotta get up!!!“ začali zrazu ziapať všetci traja a Louis sa nám vovalil do postele. Ja som sa zľakla, otočila sa prudšie ako som mala a pristala som na zemi. Konkrétne na tvrdej drevenej dlážke.
„Zbláznili ste sa?“ zasyčala som na nich a jednou rukou sa držala za hlavu a druhou som si šúchala udretý chrbát. Na môj tvrdý dopad sa zobudil aj Harry.
„V pohode?“ skláňala sa nado mnou z postele kučeravá hlava.
„Nie.“ Zavrčala som a hodila škaredý pohľad na troch imbecilov váľajúcich sa po dlážke v záchvate smiechu. Chalani sa smiali ešte hodnú chvíľu a postupne začali jeden po druhom opúšťať našu izbu.
„Inak ľudia, dajte sa dokopy, za hodinu je tu El.“ strčil nám už odchádzajúci Louis hlavu do dverí a konečne ich za sebou zabuchol. Harry sa skotúľal z postele a čupol si ku mne.
„Dnes zostávaš sedieť na zemi?“  usmial sa tým svojim neodolateľným úsmevom. Pokrčila som plecami. Harry vstal, chytil ma za ruky a vytiahol ma na nohy. Ako som vstala, trhol so mnou a prisal sa mi na pery.
„Dobré ránko.“

Očakávam komenty :) :*

5 komentárov:

  1. To je perfektné :) Páni to je fakt neuveriteľná časť píš ďalej :) :* a to ja ďakujem tebe za podporu : ):* *Lili*

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Priatelia sú od toho aby ťa podporili, keď to potrebuješ ;) :*
      ďakujem za krásny komentík :) :*

      Odstrániť
    2. Vážim si toho :) :* nemáš zač píšem len pravdu :) *Lili*

      Odstrániť