pondelok 29. októbra 2012

Misery or Happiness - who knows - 12. časť

Na úvod, ĎAKUJEM :) Jaaaaak vás ľuubim :) Prepáčte za dllhy vypadok ale môj internet odmieta spolupracovať :D
Enjoy :) :*


Pohľad Harryho
Ráno som sa zobudil na príšernú bolesť hlavy vo svojej posteli. Pri posteli som mal kýbel a na stolíku vodu a aspirín s odkazom: Dnes máme rozhovor v rádiu, daj sa dokopy. 1:50pm prídem pre teba. Louis.
Pozrel som sa na hodiny, na ktorých svietilo 10:27. Hádam so sebou stihnem niečo spraviť. Posadil som sa, no hneď ma aj hodilo späť do postele. Tá bolesť bola neznesiteľná. Vypil som si aspirín a dúfal som, že to do toho rozhovoru prejde. Šiel som do kúpeľne a keď som sa zbadal v zrkadle utrpel som mierny šok. No ja som musel včera vyzerať. A vtedy mi začala všetko dochádzať. Lex sa na mňa nahnevala, lebo som debil. Potom ušla a ja som sa išiel ožrať. Som ja ale kus idiota. Ako to teraz vyriešim?
Včera bola tak krásna. Dokonca mala make up. Žeby sa kvôli mne pekne obliekla a namaľovala? Nie Harry prestaň si namýšlať. Kvôli tebe to určite nebolo.
Dole niekto zazvonil. Zišiel som k dverám a tam Louis.
„Poď ďalej. Dáš si niečo?“
„Harry ako to vyzeráš? Čo sa vlastne včera stalo? Vieš si predstaviť ako som sa zľakol, keď si  mi zavolal spitý ako delo? Čo keby ti niekto ublížil? Veď ja by som to neprežil.“ A potom že Larry Stylinson neexistuje pomyslel som si.
„Toto s tebou spravilo dievča? Ako je možné že práve TEBE ublížilo dievča?“ už pobavenejšie sa spýtal a TEBE dosť zdôraznil.
„Máš trocha veľa otázok, nemyslíš?“ odpovedal som na jeho otázky otázkou, čo Louis neznáša.
„Neodpovedaj mi na otázku otázkou!“ vedel som to. „A už by si mi vážne mohol vysvetliť, čo sa včera stalo.“
„Louis mne sa to vážne nechce riešiť. Dnes nie.“
„No tak Harry, vieš, že mne môžeš povedať všetko. Larry Stylinson Forever. Pamätáš?“ jasné že pamätám. Túto “prísahu“ sme zložili po tom, ako nás v X-factore dali dokopy. Hneď som si s Louisom padol do oka. Ako som začal spomínať trochu som precitol a z mojich očí sa začali spúšťať slané potôčiky. Louis nič nevravel, len prišiel ku mne a silno ma objal.
„Vyrozprávaj sa braček. Na to som tu.“ Zodvihol mi hlavu a pozrel sa mi do očí svojimi neskutočnými modrými očami. Tak sme si sadli na pohovku a ja som začal rozprávať. Povedal som mu všetko do najmenšieho detailu. Celú som mu ju kompletne opísal. Od jej gaštanovo hnedých vlasov siahajúcich po kríže až po nenápadnú striebornú retiazku na ruke. Louis ma celý čas pozorne počúval a usmieval sa.
„Musíš ma s ňou zoznámiť.“ Povedal, keď som dohovoril. „Opisuješ ju tak krásne. Vážne by som ju rád spoznal.“
„Pokúsim sa to zariadiť, len ešte neviem ako sa s ňou mám spojiť.“
„Netlač na ňu. Nechaj tomu voľný priebeh, lebo sa zľakne a všetko sa pokazí. A teraz už sa choď obliecť, lebo nestihneme ten rozhovor.“ Zasmial sa Louis a ja som sa šiel pripraviť. O 20 minút som aj Louisom nasadal do auta.

Pohľad Lex
Bola som v dome, ktorý nepoznám. Všade bola tma, len z jednej izby vychádzalo svetlo. Šla som teda za ním. Otvorila som dvere. Svetlo pochádzalo z krbu. Sálalo z neho teplo, oheň praskal a za oknom snežilo. Pred krbom bola natiahnutá deka. Sadla som si na ňu a dívala sa do ohňa. Odniekiaľ hrala tichá hudba. Nepoznala som ju. Nebolo to nič moderné. Proste len nejaká melódia. Príjemná a upokojujúca. Zmes klavíru a sláčikov. Niekto ma zozadu objal a dal mi pusu na krk. Príjemne to pošteklilo. Podal mi hrnček s horúcou čokoládou, prisadol si ku mne a spolu sme v objatí sedeli oproti krbu. Cítila som sa pri ňom v bezpečí. Krásne voňal. Už som sa otáčala, ža sa mu pozriem do tváre.
„Bum!“ niečo pri mne silno tresklo a zobudilo ma prv ako som stihla pozrieť tomu neznámemu do tváre. Rozsvietila som svetlo a pohľad čo sa mi naskytol bol priam kuriózny. Meredith bola natiahnutá cez pol izby, jedna ruka na jednom konci, druhá na druhom. Potkla sa o vlastnú tašku, ktorú nechala hodenú v strede cesty. Začala som sa strašne smiať.
„No hahaha.“ Meredith sa na mňa zamračila a vstala zo zeme. Pošúchala si udretú nohu a zaliezla do kúpeľne. Ja už kompletne prebudená som sa oprela o stenu a začala premýšľať nad svojim snom. Čo to malo znamenať? Stále som na krku cítila ten bozk, na rukách som cítila teplo vyžarujúce z krbu a tá známa vôňa sa stále vznášala okolo mňa. 


2 komentáre:

  1. To už aj sny ma o ňom? :O :D:D super úžasné ako stále proste už ani neviem čo písať do tých komentárov pretože na každú časť mám rovnaké slová :D úžasné :**** *Lili*

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. a ja už neviem čo odpovedať a ako ti dokázať ako veľmi som ti vťačnááá... :)
      P.s no povec že ty o Niallovi nesnívaš :D :P

      Odstrániť