A Máme BIG jubileum... :D :D :D 10. časť... keď som začínala som si hovorila, že budem rada ak to dokopem na 5 častí. Verím, že s vašou podporou toho bude viac... :)
Túto časť chcem venovať špeciálne Peťke, ktorá ma k tomu aby som písala musela priam donútiť... Milujem tvoje vyzvedanie... Si mojou inšpiráciou.. Občas aj múzou. Táto časť ma napadla, keď som ťa doučovala matiku :D :D :D Takže Veľká VĎAKA :) :* So... This is for you darling :) :*
A keď už ste tu navštívte jednu skvelú fb stránku - Made in UK - One Direction (1D) je tam stááále sranda a sú tam super adminky... :D (včetne mňa :D) So...
Enjoy :)
Pohľad Harryho
Neodpisuje... Harry nepanikár, veď je to ešte len minúta.
Keď ani po dvoch minútach neodpísala, zmocnil sa ma pocit zúfalstva. Mám jej napísať a ospravedlniť sa?
Pochopí to? Myslí si teraz, že ju uháňam? Vírili sa mi hlavou otázky.
Telefón zavibroval. Okamžite som sa po ňom doslova hodil.
Hi... I have
time after schol. What about 3pm? You know where. L. xx
Pozeral som na sms s rozčapenou hubou. Ona odpísala.
Ona naozaj odpísala. Dokonca poslala pusy. Ale to aj ja. Tie pusy boli určite
len zo slušnosti. Zase som sa zamyslel a pozabudol som odpísať.
I´ll be there. See
ya. :-) H. xx
Simple but
effective pomyslel som si a odoslal. Niekde v hĺbke duše som sa
tešil ako malé decko ale nechcel som, aby to bolo príliš predčasne. Takže sa
chce stretnúť. Keby nechcela, neodpíše. Alebo odpíše, že nemá čas. Vybehol som
von z izby a šiel dole do obývačky. Sedeli tam všetci chalani.
„Takže odpísala.“ Povedal Liam, keď ma zbadal
s úsmevom vchádzať. Všetci chalani sa začali smiať. Samozrejme. On im to
musel povedať. Aaaach. Pretočil som očami a zašiel do kuchyne. Ako som
očakával, chladnička bola prázdna.
„Niall! Uvedomuješ si, že máš aj spolubývajúcich?“
zakričal som smerom do obývačky, na čo mi bol odpoveďou len hlasný smiech. Cestou
späť do izby som ešte hodil škaredý pohľad na chalanov a zaliezol som do
postele.
Pohľad Lex
Ráno som sa zobudila presne minútu pred budíkom, tak som
teda vstala a šla do kúpeľne vykonať rannú hygienu. Asi po desiatich
minútach strávených pred zrkadlom mi došlo, čo sa má dnes diať. Vypleštila som
oči na svoj odraz v zrkadle a začala panikáriť. Vbehla som do izby,
v ktorej sa už pomaly ale isto prebúdzala Meredith.
„Meredith! Okamžite potrebujem tvoju pomoc! Rýchlo!
Vstávaj! Toto je krízová situácia! Prosííííím.“ Pozrela na mňa nechápavým
výrazom ešte napoly zalepenými očami.
„Prosííím.“ Spravila som puppy eyes.
„Čo? Načo? Prečo? Nič nechápem.“ Meredithin zaspatý mozog
odmietal spolupracovať.
„No táák Meredith. V prvom rade sa zobuď. Všetko ti
vysvetlím. Potrebujem aby si zo mňa spravila človeka. Hneď.“ Stále ten
nechápavý pohľad.
„Makaj!“ skríkla som, čím sa mi konečne podarilo ju
prebrať. Zatvárila sa mierne šokovane, čiastočne naštvane, ale maximálne
zvedavo.
„Tak už to vyklop. Komu sa chceš páčiť?“ mám pocit, že
toto ešte oľutujem.
„Vieš ten chalan. Ten slávny, čo ma s ním odfotili.
Včera, keď som neprišla boli sme vonku. A bolo to... Ja neviem. Večer mi
napísal, či sa stretneme a ja krava som súhlasila. No tak Meredith. Pomôž
mi.“ S obrovskou nádejou som sa jej pozrela do očí.
„Máš šťastie, že ťa mám tak rada.“ Predniesla po chvíli a ja
som mala pocit, že mi zo srdca padol kameň.
„Takže sa ho snažíš zbaliť?“ spýtala sa, kým mi česala
moju dlhú hrivu.
„Nie! Určite nie! Povedzme, že chcem spraviť dojem. Vieš
predsa, že on je hviezdička. “ Odpovedala som priam pohoršene.
Keď Meredith dokončila svoju prácu, postavila ma pred
zrkadlo. Takmer som nespoznala samú seba. Hodnú chvíľu som na seba zízala.
„Poď si ešte rýchlo vybrať, čo na seba inak zmeškáme ten autobus.“ So smiechom zakričala Meredith. Panebože! Oblečenie! Keď som vtrhla do izby, na mojej posteli ležali na úhladne poskladanej kôpke čierne legíny a modré predĺžené tričko s nápisom I hate slogan tees. Pri posteli boli hodené modré vansy. Keď som to všetko zbadala, hodila som sa Meredith okolo krku a odmietala ju pustiť.
„Poď si ešte rýchlo vybrať, čo na seba inak zmeškáme ten autobus.“ So smiechom zakričala Meredith. Panebože! Oblečenie! Keď som vtrhla do izby, na mojej posteli ležali na úhladne poskladanej kôpke čierne legíny a modré predĺžené tričko s nápisom I hate slogan tees. Pri posteli boli hodené modré vansy. Keď som to všetko zbadala, hodila som sa Meredith okolo krku a odmietala ju pustiť.
„Ak si nepohneš, zmeškáme do školy.“ Zasmiala sa
Meredith. Rýchlo som sa obliekla a už sme aj s taškami leteli z domu.
Hodine v škole leteli priam raketovou rýchlosťou a nastal
čas, kedy som sa mala s Harrym stretnúť na zastávke. Pomaly som opustila
bránu školy a lenivým krokom sa vydala k zastávke.
Koment? :D
:O óóóó je to úžasné :) píšeš naozaj skvelo, neviem sa dočkať pokračovania :D love ya :*
OdpovedaťOdstrániťĎakujem pekne :) :) :) :*
Odstrániť