streda 24. októbra 2012

Misery or Happiness - who knows - 10. časť

Tak som sa dokopala k písaniu... A čo z toho vzniklo??? Nooo... nou koment... :D Sami posúďte... 
A Máme BIG jubileum... :D :D :D 10. časť... keď som začínala som si hovorila, že budem rada ak to dokopem na 5 častí. Verím, že s vašou podporou toho bude viac... :) 
Túto časť chcem venovať špeciálne Peťke, ktorá ma k tomu aby som písala musela priam donútiť... Milujem tvoje vyzvedanie... Si mojou inšpiráciou.. Občas aj múzou. Táto časť ma napadla, keď som ťa doučovala matiku :D :D :D Takže Veľká VĎAKA :) :* So... This is for you darling :) :*
A keď už ste tu navštívte  jednu skvelú fb stránku  - Made in UK - One Direction (1D) je tam stááále sranda a sú tam super adminky... :D (včetne mňa :D) So... 
Enjoy :)


Pohľad Harryho
Neodpisuje... Harry nepanikár, veď je to ešte len minúta. Keď ani po dvoch minútach neodpísala, zmocnil sa ma pocit zúfalstva. Mám jej napísať a ospravedlniť sa? Pochopí to? Myslí si teraz, že ju uháňam? Vírili sa mi hlavou otázky. Telefón zavibroval. Okamžite som sa po ňom doslova hodil.
Hi... I have time after schol. What about 3pm? You know where. L. xx
Pozeral som na sms s rozčapenou hubou. Ona odpísala. Ona naozaj odpísala. Dokonca poslala pusy. Ale to aj ja. Tie pusy boli určite len zo slušnosti. Zase som sa zamyslel a pozabudol som odpísať.
I´ll be there. See ya. :-)  H. xx
Simple but effective pomyslel som si a odoslal. Niekde v hĺbke duše som sa tešil ako malé decko ale nechcel som, aby to bolo príliš predčasne. Takže sa chce stretnúť. Keby nechcela, neodpíše. Alebo odpíše, že nemá čas. Vybehol som von z izby a šiel dole do obývačky. Sedeli tam všetci chalani.
„Takže odpísala.“ Povedal Liam, keď ma zbadal s úsmevom vchádzať. Všetci chalani sa začali smiať. Samozrejme. On im to musel povedať. Aaaach. Pretočil som očami a zašiel do kuchyne. Ako som očakával, chladnička bola prázdna.
„Niall! Uvedomuješ si, že máš aj spolubývajúcich?“ zakričal som smerom do obývačky, na čo mi bol odpoveďou len hlasný smiech. Cestou späť do izby som ešte hodil škaredý pohľad na chalanov a zaliezol som do postele.

Pohľad Lex
Ráno som sa zobudila presne minútu pred budíkom, tak som teda vstala a šla do kúpeľne vykonať rannú hygienu. Asi po desiatich minútach strávených pred zrkadlom mi došlo, čo sa má dnes diať. Vypleštila som oči na svoj odraz v zrkadle a začala panikáriť. Vbehla som do izby, v ktorej sa už pomaly ale isto prebúdzala Meredith.
„Meredith! Okamžite potrebujem tvoju pomoc! Rýchlo! Vstávaj! Toto je krízová situácia! Prosííííím.“ Pozrela na mňa nechápavým výrazom ešte napoly zalepenými očami.
„Prosííím.“ Spravila som puppy eyes.
„Čo? Načo? Prečo? Nič nechápem.“ Meredithin zaspatý mozog odmietal spolupracovať.
„No táák Meredith. V prvom rade sa zobuď. Všetko ti vysvetlím. Potrebujem aby si zo mňa spravila človeka. Hneď.“ Stále ten nechápavý pohľad.
„Makaj!“ skríkla som, čím sa mi konečne podarilo ju prebrať. Zatvárila sa mierne šokovane, čiastočne naštvane, ale maximálne zvedavo.
„Tak už to vyklop. Komu sa chceš páčiť?“ mám pocit, že toto ešte oľutujem.
„Vieš ten chalan. Ten slávny, čo ma s ním odfotili. Včera, keď som neprišla boli sme vonku. A bolo to... Ja neviem. Večer mi napísal, či sa stretneme a ja krava som súhlasila. No tak Meredith. Pomôž mi.“ S obrovskou nádejou som sa jej pozrela do očí.
„Máš šťastie, že ťa mám tak rada.“ Predniesla po chvíli a ja som mala pocit, že mi zo srdca padol kameň.
„Takže sa ho snažíš zbaliť?“ spýtala sa, kým mi česala moju dlhú hrivu.
„Nie! Určite nie! Povedzme, že chcem spraviť dojem. Vieš predsa, že on je hviezdička. “ Odpovedala som priam pohoršene.
Keď Meredith dokončila svoju prácu, postavila ma pred zrkadlo. Takmer som nespoznala samú seba. Hodnú chvíľu som na seba zízala.
„Poď si ešte rýchlo vybrať, čo na seba inak zmeškáme ten autobus.“ So smiechom zakričala Meredith. Panebože! Oblečenie! Keď som vtrhla do izby, na mojej posteli ležali na úhladne poskladanej kôpke čierne legíny a modré predĺžené tričko s nápisom I hate slogan tees. Pri posteli boli hodené modré vansy. Keď som to všetko zbadala, hodila som sa Meredith okolo krku a odmietala ju pustiť.
„Ak si nepohneš, zmeškáme do školy.“ Zasmiala sa Meredith. Rýchlo som sa obliekla a už sme aj s taškami leteli z domu.
Hodine v škole leteli priam raketovou rýchlosťou a nastal čas, kedy som sa mala s Harrym stretnúť na zastávke. Pomaly som opustila bránu školy a lenivým krokom sa vydala k zastávke. 

Koment? :D

2 komentáre:

  1. :O óóóó je to úžasné :) píšeš naozaj skvelo, neviem sa dočkať pokračovania :D love ya :*

    OdpovedaťOdstrániť