streda 17. októbra 2012

Misery or Happiness - who knows - 8. časť

Zdravím :) Takže kočeny... táto časť je taká maximálne dumačná a o ničom... Má Vám nasadiť do hlavy chrobáka aby ste riadne podumali, čo bude ďalej, no aj tak Vás ešte veľa vecí prekvapí :D 
Inááák... moli ste niekto odpísať na tie moje kecy... potom mám pocit, že trpím samomluvou. :D 
Enjoy :)


Pohľad Harryho
„Vieš. Ja. Naši by ma zabili, keby ma videli vyvážať sa s chlapcom.“ Povedala a ja som mal pocit, že klame. Neviem, kde sa ten pocit nabral, no  bol tam. Neverila mi a ja som nevedel prečo. Možno mi nechce veriť.  Vysadil som ju teda tam, kde chcela. Dorazili sme na tú zástavku, otvoril som jej dvere a ona sa zase raz začervenala. To jej červenanie bolo tak roztomilé. Sklopila oči a dlhé mihalnice vytvorili tieň pod jej očami.
„Tak ahoj.“ Povedal som. Chcel som ju pobozkať na líce, či objať, no nevedel som ako by reagovala. Bolo predsa viac ako jasné, že mi nedôverovala. Tak som jej len prešiel rukou po ramene.
„Ahoj.“ Odzdravila a sklopila oči. Nasadol som do auta a naštartoval. Obzrela sa. Zdvihol som ruku, že je ešte zakývam, no otočila sa. Zaradil som rýchlosť a pobral sa domov.

Pohľad Lex
Určite z môjho hlasu vycítil, že klamem. Bolo to vidno. Neuveril mi to. No nepýtal sa, za čo som mu bola veľmi vďačná. Dorazili sme na miesto, vystúpil a otvoril mi dvere. Sklonila som hlavu. Nedokázala som sa mu pozerať do očí. Ale prečo? Prečo ma pri ňom chytali výčitky svedomia? Toto sa mi nestáva pri nikom. Mne nie.
„Tak ahoj.“ Naklonil sa ku mne, potom sa vrátil. Nakoniec ma pohladil po ramene. Zdalo sa mi to, alebo ma chcel objať? Každopádne, nech chcel spraviť čokoľvek, rozmyslel si to.
„Ahoj.“ Odzdravila som ho a pobrala sa na zastávku. Obzrela som sa. Zdvíhal ruku, myslím, že chcel zakývať. Otočila som sa a tvárila sa, že som nič nevidela. Počula som nabehnúť motor, a už som len videla veľké čierne auto odbočujúce na hlavnú cestu.
Autobus dorazil asi o minútu. Nasadla som naň a odviezla sa až k bráne domova. Za dverami izby ma čakala nahnevaná Meredith, ktorá očakávala okamžité vysvetlenie. Ja som však nemala náladu na vysvetľovanie. Pokrútila som hlavou a Meredith vedela, že nechcem vysvetľovať. Zaliezla som do kúpeľne, zhodila zo seba všetko oblečenie a vliezla do sprchy. Pustila som na seba prúd horúcej vody a snažila sa zo seba všetko zmyť. Ak som však čakala, že sa výčitky odplavia bola som  na veľkom omyle. Neviem, ako dlho som stála pod prúdom horúcej vody a premýšľala. Keď som vyšla von mala som už úplne zošuverenú pokožku na prstoch. Fuj... Osušila som sa a obliekla si pyžamo. Keď som vošla do izby, zívala prázdnotou. Na stolíku bol lístok.
Som v klubovni s Kate. Ak chceš, príď za nami.
Pravdupovediac, vôbec sa mi nechcelo, tak som sa zamotala do najteplejšej deky a sadla si na širokú parapetu k oknu. Sledovala som dážď. Kvapky pretekajúce sa, ktorá skôr stečie po okne, ligotajúce sa kaluže v odraze lámp.

Pohľad Harryho
Prišiel som domov s pochmúrnou náladou spôsobenou divnými pocitmi po stretnutí s Lex. Samozrejme, medzi dverami sa na mňa vrhli chalani s otázkami typu:
„Kde si bol?“ „Zase si si našiel nejakú starenu?“ „No ták s kým si bol?“ úspešne som ich odignoroval a šiel do svojej izby. Vošiel som dnu a zamkol dvere. Potreboval som byť chvíľu sám so svojimi myšlienkami. Viem, že chalani to nemysleli zle, ale dnes na nich skutočne nemám náladu. Pozrel som sa von oknom. Obloha bola presne ako moja nálada. Pochmúrna, zamračená, sivá. Sadol som si na posteľ a hlavu zložil do dlaní? Čo so mnou táto baba porobila?

Pohľad tretej osoby
Čím a ako si získala Lex Harryho Stylesa, člena slávneho britského boybandu One Direction? Páči sa mu jej drzosť? Učaroval mu jej temperament? Či schopnosť vysloviť svoj názor bez ohľadu na následky? Alebo v nej vidí viac? Dokáže práve ON vidieť cez hrubé múry, ktoré si Lex vystavala ako obranu proti ublíženiu? Vidí slabé ustráchané dievčatko bez akejkoľvek dôvery voči ostatným?  
Harry aj Lex potichu trápili svoje hlavičky a dumali nad tým ako sa jeden druhému dokázali dostať pod kožu. Pohľad na nočný Londýn obom dodával pocit pokoja. Obaja sa snažili nemyslieť na toho druhého, popri tom však obaja sledovali ten istý mesiac a pýtali si od neho odpovede pre svoje nejasné a nerozhodné mysle. 

Názor? koment :) Inak... nevadí Vám tam ten pohľad tretej osoby? Nevedela som ako inak mám vystihnúť pocity ich oboch tak, aby som veľa neprezradila. Tak to máte v otázočkách. Nejaké typy? :D Inak je to celkom haluz písať len tak... o nich a nie z ich pohľadu. 

6 komentárov:

  1. milujem tie pohľady tretej osoby :D prídu mi milé (a trochu komické) :D ale super :D je to celé naozaj skvelé, píšeš úžasne a ja sa veľmi teším na pokračovanie :*

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Veľmi veľmi veľmi ďakujem :) Mňa osobne velice baví písať pohľad tretej osoby... :D To je vlastne môj pohľad na vec :D :D :D A keď už nič iné aspoň dokážu maximálne popliesť ;)

      Odstrániť
  2. Znova sa opakujem,ale inak to nejde.Je to proste úžasná story :** Moja píšeš to úžasne,neopísateľne,originálne,že nikto by niečo také nevedel napodobniť :):) Je to výnimočné,ale mohla by sa Harrymu priznať a ty vieš čo si myslím o nej a o Harrym,ale rozhodla si sa tak,tak to rešpektujem je to tvoja story :D:D Your story is original beatiful :** *Lili*

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Veeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeľmi pekne ďakujem :) Takúto krásnu podporu si ani nezaslúžim... :) A k tomu Harrymu... To tak vyšlo :D :D :D

      Odstrániť
    2. Práveže si ju zaslúžiš,ale už ti nejdem písať že s tým máš prestať pretože koľko krát ti to poviem toľko krát to ako na just urobíš :( A to sa mi napáči,mala by si si konečne uvedomiť,že máš náherný príbeh hoci len začal :) A k tomu Harrymu... Hlavne že si Niallerka :D :D :D *Lili*

      Odstrániť
    3. Si strááášne zlatáá... :) :) :) A áno som Niallerka a aj ňou ostanem :) :* a k Harrymu... Sama neviem ako som sa k nemu dopracovala :D Keď ono to tam tak sedelo to kučeravý idiot. A ostatok už išiel sám :D

      Odstrániť