utorok 18. decembra 2012

Misery or Happiness - who knows - 26. časť

Dnes máte odkaz na konci... 
Enjoy...


Ako som si tak dumal a umýval riad z obývačky sa ozval strašný krik. Pribehol som tam, všetci chalani v kŕčoch na zemi a Lex celá vyplašená vrieskala na celý dom.
„Čo sa deje? Lex stalo sa niečo?“ zľakol som sa. Ona sa otočila ku mne a na ruke na mňa otrčila snáď najväčšieho pavúka akého som kedy videl. Zvreskol som ako baba a rozbehol sa k chalanom.
„Daj to zo mňa dolééé!!! Harry pomoc!“
„Zbláznila si sa??? Ja sa toho nechytím!“ skríkol som ja a tým spôsobil ďalší výbuch smiechu. Po hodnej chvíli vstal ako tak ukludnený Liam zo zeme a šiel dať pavúka z Lex dole.
„toľko kriku pre jedného pavúka.“ Poznamenal Liam keď sa vracal z terasy, na ktorú bol mimochodom tú obludu vyhodiť.
„Ty sa bojíš pavúkov?!“ spamätala sa Lex so šoku a ja som sa riadne začervenal a radšej nič nehovoril.
„Potrebujem sprchu.“ Zahlásila do ticha Lex a odpochodovala do svojej izby. Zase to bola tá stará Lex, ktorá na mňa nahučala pred celým mestom. Len som sa bál toho, že to je len maska. Maska v podobe šťastného a vysmiateho dievčaťa, ktoré tak milujem. Maska za ktorou sa skrýva ublížené, ustráchané dievčatko, ktoré po nociach plače a reže si zápästia. Tak veľmi som sa o ňu bál.
Rozhodol som sa, že sa s ňou pôjdem porozprávať. Vošiel som do jej izby a počul som zvuk tečúcej vody. Musel som sa neskutočne premáhať, aby som jej nevliezol do kúpeľne, neotvoril dvere sprchového kúta a na mieste ju nepomiloval. Lex ma veľmi priťahovala. Často som si predstavoval ako sa dotýkam je tela. Každučkého milimetra jej pokožky. Ako mi zaspáva v náručí. Zatriasol som hlavou a odohnal tieto predstavy. Sadol som si na je posteľ a čakal. O pár minút vyšla z kúpeľne len v uteráku. Zarazila sa, keď ma videla sedieť na posteli.
„Ja- vieš- ja. Prepáč.“ Vykoktal som a otočil sa. Bože som ja ale kus idiota. Je to moje dievča.   Pomyslel som si, vstal som, prešiel som k Lex a vzal ju za ruku. Jemne som jej nadvihol bradu a pobozkal ju. Tak veľmi mi chýbali jen pery. Odtiahol som sa od nej a ona sa na mňa prekvapene zadívala. Potom sa usmiala. Krásny nefalšovaný úprimný úsmev. Ten, ktorý tak milujem. Tiež som sa usmial a znova ju pobozkal. Jej mokré telo odo mňa oddeľovala len tenučká vrstva uteráku, ktorý mala okolo seba obmotaný. Mal som obrovskú chuť z nej ten uterák strhnúť, kochať sa pohľadom na jej krásne telo a...
Odtiahol som sa od nej. Usmial som sa na ňu.
„Nechám  ti súkromie.“ Žmurkol som a vyšiel dverami von.

Pohľad Lex
Žmurkol na mňa a odišiel. Sadla som si na posteľ a ukazovákom som sa dotkla svojich pier. Tých, na ktorých boli ešte pred pár minútami prisaté tie Harryho. Usmiala som sa sama pre seba. Neviem, či sa mi to len zdalo, ale mala som pocit, že celý čas zo mňa Harry ten uterák dával dole pohľadom. Znova som sa usmiala a ozhodla som sa, že by bolo načase si niečo obliecť. Pohrabala som v taške a ďakovala bohu za Meredith. Natiahla som si svoje obrovské obľúbené domáce tričko s mackom Pú, ktoré mám až po kolená, k tomu legíny a papučky, ktoré mi Meredith tiež nezabudla zabaliť. Takto vystrojená s mokrými vlasmi v drdole som sa vybrala hľadať chalanov.
Keď som dorazila dole všetci chalani sedeli nalepení na telke. Postavila som sa na kraj pri sedačku a snažila sa zistiť, čo vlastne pozerajú. Chcela som si sadnúť, ale nevedela som kam a nechcela som zavadzať. Predsa len nie som doma a nemôžem si tu robiť, čo chcem. Medzitým, ako som dumala, ma Harry chytil za ruku a potiahol jemu na kolená.
„Blázniš? Som ťažká.“ Po tejto vete sa na mňa všetci chalani otočili, ako na povel prevrátili očami a pokrútili hlavami.
„Netrep a seď.“ Povedal mi Harry a obmotal si ruky okolo môjho pásu. Tak som teda sedela. Po chvíli seriál, ktorého meno mi akosi uniklo skončil a chalani sa vybrali do svojich izieb volať svojim polovičkám a Niall sa rozhodol vyplieniť chladničku. Chvíľu som mal nutkanie vstať a ísť mu pomôcť, ale ten pocit, keď ma Harry držal v náručí bol silnejší. Keďže sedačku sme už mali celú pre seba, zliezla som z Harryho a sadla si vedľa neho. Začudovane na mňa pozrel a začal sa smiať.
„Odteraz je toto tvoj domov. Môžeš robiť, čo chceš. Nemusíš, sedieť pri mne ak nechceš.“ Znova sa zasmial.
„Myslíš si, že nechcem byť pri tebe?“ spýtala som sa.
„Nie zlato. Zle si to pochopila. Ale to nevadí.“ Naklonil sa ku mne a pobozkal ma. Chytil ma za krk a pritiahol si ma bližšie. Ja som mu ruky vplietla do vlasov. Bozkával tak sladko a nežne...
„Takéto veci až po 22.00 a s ochranou!“ skríkol Louis, ktorý ani neviem kedy sa pri nás zjavil. S Harrym sme sa obaja začali smiať a ja som bola červená až po korienky vlasov.
„A ty čo sa červenáš? Ty už patríš do 1D Family. Už si naša. Už sa nás nezbavíš.“  Uchechtol sa Louis a ja som sa nechápavo pozrela na Harryho.
„Zajtra príde El! Teší sa až ťa spozná!“ skrýkol Louis z kuchyne.
„Kto je El?“ spýtala som sa pošepky Harryho.
„Moje dievča.“ Ozvalo sa spoza mňa. Kedy sa ten chalan stíha presúvať? Ešte pre sekundou stál v kuchyni. Louis si sadol k nám a začal mi rozprávať o Eleanor. Podľa jeho rozprávania vyzerala ako skvelá baba. Hovoril o nej tak krásne. Z toho, ako o nej hovoril bolo cítiť, ako veľmi ju ľúbi.
„Krásne o nej hovoríš.“ Usmiala som sa na Louisa.
„To si ešte nepočula Harryho, keď hovorí o tebe.“ Usmial sa aj on, zdvihol sa a odišiel.

Peťka, ja viem že som ti spôsobila menší infarkt a už si chystala vreckovky ale ja som si to nemohla odpustit... :D :D :D Si bola taká podarená keď si mi v škole hovorila, že ešte nechceš koniec, že mám počkať aspoň do 30.-tej časti :D :D :D a predtým, ako ma zabiješ, nezabúdaj, že ťa ľúúúbim :) :*
Dievčatá, vám všetkým chcem veeeeeľmi poďakovať za skutočne krásne komentáre. :* :* :* 
Komenty? :) :*

4 komentáre:

  1. Uzasne :D uz chystas koniec ? Len to nie je je to uzasne poviedka a ked bude dobra zapletka bude perfektna :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Nie zatiaľ nie :D ja som si len robila srandu zo spolužiačky :D :D :D Zapletka... hm... keď mňa nikaj nenapadá... :/ ale snáď niečo príde.
      Ďakujem za krásny koment :) :*

      Odstrániť
  2. Neznáma Paťuškyna kamarátka, prosíííím, nezabíjaj ju! potrebujem pokračovanie!

    Už k veci: Je to perfektné! Milujem tento príbeh, je inakší, ako všetky ostatné, čo čítam, neviem, v čom presne ten rozdiel je, no páči sa mi to. Je to také, že vidím, že aha časť a už sa usmievam a nemôžem odtrhnúť oči od obrazovky :) si skvelá, pokračuj prosím, veľmi sa na ďalšiu časť teším :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Mám skvelú správu! Stále žijem! :D :D :D
      Pri tvojich komentároch strácam slová a to mne sa huba tak lahko nezavrie... neviem čo povedať...
      ĎAKUJEM :) :*

      Odstrániť