pondelok 8. októbra 2012

Misery or Happiness - who knows - 3. časť

Ako vždy, zase vám sem dám nejaké tie moje kecy na úvod. Takže v prvom rade sa chcem stráááášne poďakovať za podporu. Lili a Peťka - vy ste ľudia, bez ktorých by som už išla do kolien... a Kikuš - veľmi veeľmi si vážim, že sa ti môj príbeh páči. Čítala som pár tvojich vecí a chválenie od niekoho kto píše tak skvelo ako ty ma moc teší a hreje pri srdiečku :)
Druhá vec, prepáčte, že časti pridávam takto hala-bala, ale veď to poznáte. Škola-hudobná-kamaráti. prídem domov mŕtva - kuk do kníh, sprcha a spím... Keď mám konečne voľný čas tak si ho užívam... Občas až mmoc hh  :D :D :D  potom to dopadne tak, že mám týždeň opicu a moja hlava nepracuje :D 
Tretia vec nová časť. Dúfam že sa bude páčiť. 
Prepáčte, za nadmerné množstvo kecov :D Už držím hubu :)
Enjoy :) :*


Večer som ani neviem ako zaspala, umorená lúčením, cestovaním, rozprávaním a smiatím sa na Meredith, dievčati, s ktorým zjavne strávim ešte nejaký ten piatok.
„Lex! Vstávaj! Poďme dievča nezostanú ti raňajky!“ otvorila som oči a prvé, čo  som zbadala bolo množstvo ryšavých kučier. Vzala som do ruky svoj polorozpadnutý telefón, ktorý som mala ešte od Cas a snažila svoje ešte zalepené oči prinútiť zistiť čas. 06:30am. Pozrela som sa ešte raz, riadne si pretrela oči, no čísla na displayi sa nemenili. „Zbláznila si sa?! Prečo ma preboha budíš o pol siedmej??? Chceš ma zabiť?!“  Meredith sa len smiala. „Ale no ták. Zvykneš si. Tu sú raňajky o 7:00 takže buď okamžite vylezieš z postele a pôjdeš do kúpeľne, alebo odídem bez teba, čo znamená, že včas nenájdeš jedáleň a tým pádom budeš až do obeda hladná.“ Sedela som na posteli s otvorenou hubou a nechápala, čo vlastne odo mňa chce. „Skús to ešte raz a jednoduchšie. Uvedomuješ si že som práve vstala?“ Moja aj bez toho nízka mozgová aktivita býva takto ráno takmer nulová. „Aha. Tak jednoduchšie. Makaj lebo hladuješ.“ Práve v tom momente mi zaškvŕkalo, čo vyvolalo neskutočný záchvat smiechu mojej drahej spolubývajúcej. Síce s obrovskou nechuťou ale predsa som sa došuchtala do kúpeľne. Medzitým mi ešte stále smejúca sa Meredith stihla oznámiť, že mám asi 10 minút. Skvelé. Za 10 minút mám zo seba spraviť človeka. Začala som teda ako obvykle. Riadne som si opláchla tvár ľadovou vodou, čo dokáže iných riadne prebrať, u mňa to však máva veľmi slabý efekt. Vydrhla som si zuby, prečesala vlasy a Meredith už búchala na dvere. Čo búchala ona sa ich určite pokúšala vyvaliť.  Keď som vyšla, schmatla ma za ruku a aj so mnou sa valila chodbou ako hurikán. Prišli sme do malej jedálne. Hneď ako som so smiechom vstúpila do jedálne sa všetky oči upreli na mňa. Chvíľu bez pohybu sedeli a zízali, keď ich to omrzelo, otočili sa späť ku svojim skupinkám a zdvihla sa vlna šepotu a šumu. „Ty si tá nová?“ postavila sa oproti mne vysoká blond baba celá v ružovom. No proste pipka. „Kto sa pýta?“ Pozrela som na ňu dohora, zdvihla jedno obočie a poodstúpila aby som si ju lepšie obzrela. Po mojej vete v jedálni zostalo hrobové ticho, všetky oči smerovali k nám „Neprovokuj ju“ pošepla mi Meredith. „Som Vivien. Určite budeme kamarátky. Si pekná, niečo by z teba mohlo byť. Prečo sa zahadzuješ s takými ako je ona?“ kývla hlavou na Meredith, vzala moju ruku vložila ju do svojej a silno stisla. Ak však čakala, že sa zľaknem, bola na veľkom omyle. „Drahá Vivien. Priateľov si vyberám sama. A o teba,“ zbehla som ju očami od hlavy až po päty, „ nemám záujem.“ Obišla som ju a sadla si za voľný stôl. Znova ten šepot. Meredith prišla s výrazom tvare ako “videla som živého draka“, sadla si a ešte chvíľu čumela. Potom mi pleskla do ramena. „Bože dievča to je odvaha. Ešte nikto sa Vivien nepostavil.“ „Čo je vlastne tá Vivien zač? Nejaká miestna elita? Čo si akože o sebe myslí? Aké má vlastne právo urážať sa?“ bola by som vo svojich konšpiračných otázkach pokračovala ale k nášmu stolu sa postavilo dievča asi 1,5 metra vysoké s obrovskými modrými očami a milým  úsmevom. „Ahoj som Kate. Všetci si tu šuškajú, vraj si nová, tak som sa ti prišla predstaviť. Ak by si čokoľvek potrebovala, obráť sa na mňa.“ „Som Lex. Rada ťa spoznávam. Nepridáš sa k nám?“ „S radosťou.“ Usmiala sa a sadla si na jedno z dvoch voľných miest. Keď som sa začínala tešiť, že sa konečne pokojne najem, vošla do jedálne pani Donovanová a mala namierené priamo k nám. Postavila sa vedľa mňa a vzala ma za ruku. „Deti. Deti dávajte pozor!“ nič. Žiadna odozva. Všetci ju maximálne ignorovali. „Ticho tu bude!“ vykríkla, čím mi takmer privodila infarkt. Tak som sa zľakla, že som si musela sadnúť a rozdýchať to. „Prepáč Lex. Takže decká. Toto je Lex Forbesová. Je tu nová. Prišla k nám z Manchestru. Správajte sa k nej slušne. A dobrú chuť.“ Ukončila svoju reč a vytratila sa z miestnosti. Po jej odchode som s hlasným KONEČNE chytila do ruky rohlík a schuti sa doňho zahryzla. Medzitým ma napadlo, že vlastne ani neviem aký je deň. „Počujte. Čo je dnes vlastne za deň?“ „Sobota prečo?“ odpovedala mi Kate. „Len som rozmýšľala, prečo nikto nie je v škole.“ Ukončila som svoje úvahy a požula posledné sústo raňajok.
Po raňajkách sme šli na izbu. „Počuj Lex. Nevyrazíme do mesta? Poukazujem ti najlepšie obchody, kaviarne a reštaurácie. Čo ty na to?“ až teraz mi došlo, že ja vlastne Londýn absolútne nepoznám. „Jasné! To je skvelé!“ Rýchlo som na seba hodila legíny a tričko s anglickou vlajkou a už sme vyrážali.

Viem, že toho nie je veľa,  a je to o ničom, ale snažila som sa ako som mohla. Tento týždeň má moja sistr poobednú, čiže mám voľný komp (hell yeah) :D Takže sa budem snažiť čo najviac písať. :) Názor do komentu :) Ďakovalááá :) :*

presne takto vyzerám, keď čítam vaše kráásne komentíky :) :D :


7 komentárov:

  1. krásna fotka :D viem si predstaviť :) ten úvod, :O nepreháňaš trošku?? :) táto časť je naozaj skvelá, Vivien mi naozaj lezie na nervy :D a to tam bola v dvoch riadkoch :D je to naozaj pecka, píšeš skvelo :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. a s čím preháňam? :D no a teraz si predstav ako liezla na nervy mne ked som o nej písala :D :D a... Ďakujem ďakujem ďakujeeem :)

      Odstrániť
  2. Rada by som tomu dala aj nejakú kritiku,aby si nebola moc namyslená :D No na to sa proste nedá povedať ani jedno krivé slovo :( JE to úžasné a povedzme si úprimne,v každom príbehu,aj normálnom živote sa vyskytnú milióny takých fiflien,takže výborne,bez nejakej kravy by to nebolo ono :D *Lili*

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. tak určite by sa tam toho našlo veľa na kritizovanie :D a nie som namyslena len šťastna jak blcha :D a Moc Moc Ďakujem :)

      Odstrániť
    2. No povedz mi čo je tam také čo sa dá skritizovať? Nič :** vážne nič také som tam nenašla čo sa dá skritizovať :***** *Lili*

      Odstrániť