Enjoy :)
Nadišiel môj prvý školský deň. Ranný stereotyp sa zmenil
na preteky s časom, keď sme aj s Meredith zistili, že sme zaspali.
Rýchlo som na seba nahádzala nejaké handry, ako tak očesala vlasy a už sme
aj s Meredith bežali na autobus. Dobehli sme na poslednú chvíľu, keď už
odchádzal. Zástavka autobusu bola priamo pre školou. Vystúpili sme pred veľkou
tehlovou budovou. Nevyzerala veľmi ako škola. Meredith mi povedala, že mám ísť
za riaditeľom a už bežala na prvú
hodinu. Výborne. Aspoň mi mohla povedať, kde mám toho riaditeľa hľadať.
Pristavila som teda nejakého chalana.
„Ahoj, prosím ťa kde nájdem riaditeľa?“ pozrel na mňa ako
na najväčšieho imbecila pod slnkom a zahlásil,
„Veď v riaditeľni.“ a šiel ďalej. You don´t
say, pomyslela som si a ďalej sa snažila nájsť riaditeľňu.
Zastala som pred dverami na s nápisom Fred Golgberg -
Riaditeľ školy. Zaklopala som.
Vstúpte. Ozvalo sa spoza dverí. Za masívnym dreveným
stolom v obrovskom kresle sedel starší šedivý pán s fúzmi. Nevyzeral
práve najmilšie.
„Dobrý deň. Som Alexis Marie Forbes. Som tu nová a mám
sa u vás hlásiť.“
„Áno. Už som vás čakal Alexis. Tu sú vaše knihy,“ ukázal
na kopu na stole, ktorá bola asi tak veľká ako ja, „ toto je heslo k vašej
skrinke, a rozvrh, „podal mi papierik s číslami s rozvrh hodín, „očakávajú
vás v triede II. C.“ „Ďakujem.“ Vzala som tú obrovskú kopu kníh a rozhodla
sa nájsť svoju skrinku. Po dlhom hľadaní sa mi to podarilo, narvala som tam
knihy a skontrolovala rozvrh. Moja prvá hodina je Matematika. Nenávidím
ten predmet. Či som však chcela, alebo nie, vytiahla som knihu na matiku a pobrala
sa do triedy. Zaklopala som a vošla. Ako už veľa krát za posledné dni,
všetky oči smerovali na mňa.
„Vy budete Alexis. Posaďte sa. Máte týždeň na zaradenie
sa, potom si preverím vaše schpnosti“ odrapotala učiteľka, otočila sa k tabuli
a pokračovala vo výklade, z ktorého som ju vyrušila. Na šťastie, pri
Meredith olo voľné miesto, tak som si sadla k nej. Za sebou som začula
šepot. „To je tá čo chodí s Hazzom.“ Kto je Hazza?! A Prečo by som s ním
mala chodiť?! Preblesklo mi mysľou a hoci som nad tým dumala celú matiku,
na žiadne rozumné vysvetľenie som neprišla. Po matike ma čakala ešte chémia,
dejepis, ekonómia, anglická literatúra a angličtina. Celkom namáhavý deň.
„Počuj nezájdeme na kávu do Starbucks?“ spýtala sa ma
Meredith cestou zo školy.
„Že sa pýtaš.“
V Starbucks sme si obe objednali vanilkové latté a pomaly
sa pobrali na zastávku. Na zastávke nás však čakalo obrovské prekvapenie v podobe
veľkého čierneho Range Roveru a kučeravej hlavy vykúkajúcej z okna. Čo
tu preboha hľadá ten namyslený kučeravý magor??? Nestačí, že kvôli nemu je
internet plný mojich fotiek? Veď počkaj ty nafúkanec.
„Hej! Kučeravý!“ otočil sa s miernym strachom v očiach
a začal sa na mne smiať. Čo je mu smiešne?! ON sa akože smeje na mne?! Tak
toto nie... Alexis neprehráva.
„Čo sa smeješ?! Ako to, že moje fotky obleteli celý svet?!
Buď taký láskavý a zariaď aby zmizli!“ už sa tváril vážnejšie, no stále mu
trhalo kútikmi úst. Vlastne sa mu ani nečudujem. Po celom dni v škole, s kruhmi
pod očami, strapatá a s mojím šialeným gestikulovaním a rozhadzovaním
rúk som musela vyzerať skutočne kuriózne.
„Môžeš prosím nastúpiť?“ usmial sa na mňa. Čo sa snaží
dosiahnuť tým úsmevom? Myslí si, že ma obmäkčí?
„Nie. Určite s tebou nesadnem do auta. Veď ťa ani
nepoznám.“
„No ták. Nastúp si. V kľude sa porozprávame.“ „Mala
by si s ním ísť a vyriešiť to Lex.“ Šepla mi Meredith. Aaaah... prečo
idú všetci proti mne? „Dobre teda. Ale musíš mi sľúbiť, že ma v zdraví dovezieš
späť.“
„Sľubujem.“ Zdvihol do vzduchu dva prsty a následne si
ich priložil na srdce. Znova sa tak sladko usmial. On normálne využíva ten svoj
kráááásny úsmev.
Čo to trepeš Lex?! Už si sa načisto pomiatla?! Veď on je
slávna hviezdička!
Vystúpil z auta, obišiel ho a ako pravý
gentleman mi otvoril dvere. Ja som nastúpila a z okna ešte zakričala
na Meredith. „Ak sa nevrátim, volaj políciu. Určite ma niekde zabije a zakope.“
Meredith ako aj zvyšok ľudí čakajúcich na zastávke sa začala smiať na mojim
hereckým výkonom, za ktorý by som si jednoznačne zaslúžila Oskara.
„Zapni si pás. Inak ja som Harry.“ Podal mi ruku a znova
sa usmial. Robí ten chalan aj niečo iné???
„Ja som Lex. A neteší ma. Kvôli tebe ma neznášajú
spolužiačky a to som ešte len dnes nastúpila do školy!“
„Dobre. Porozprávame sa keď dorazíme. A teraz si už
zapni ten pás.“
„Na aké miesto? Kam ma to beieš?“ „Uvidíš. Nechaj sa
prekvapiť.“ Zasmial sa a naštartoval.
pjekné autíško čo poviete... ale ja som skôr na tie menšie, keďže do tohto by som so svojou 160cm výškou asi nevyliezla :D :D :D :D
Názor? Kritika? Koment poprosím :)

Ty hnusoba :D Učíš sa čo? :D Skončila si v najlepšom :/ :) Úžasné no skončilo to tak napínavo :( Učíš sa odo mňa? Prosím nerob to :D Ale je to super úžasné :) *Lili* :**
OdpovedaťOdstrániťNo ale jasné :) Učím sa od profesionála :) :* Moc moc moc ďakujem :) :* :* :*
OdpovedaťOdstrániť:D :D :D určite by si tam vyliezla :D ale naozaj pjekné autíčko :) raz ma v ňom povozí :) perfektná časť, jóóój, kam ju to vezie?? píšeš skvelo :)
OdpovedaťOdstrániťUrčite že nie :D Mala som problém vyliezť do obyčajného tereňáčiku :D :D :D Verím, že sa ti tvoj sen splní :) a... kam ju vezie sa dozvieš v ďalšej časti ;) a ďakujem moc moc moc moc moc :) :) :***
Odstrániť