sobota 6. októbra 2012

Missery or Happiness - who knows - 2. časť


Znova sa vám chcem véélmi ospravedlniť za ten výpadok. Nejako mi odišla múza. Vedela som presne, čo tam chcem dať, no nešlo to dokopy. Tie, čo tiež píšete určite poznáte :) 
Tiež by som sa vám chcela veľmi poďakovať za vaše krásne komenty, ktoré u mňa spôsobujú stavy eufórie. A potom si naši myslia, že som na drogách :D Fakt krásne od vás... Túto časť chcem venovať Vám všetkým, ktoré m podporujete, pretože bez Vás by som nenašla silu ďalej písať... 
Ďakujeeeeeeeeeem :)
Enjoy :)

Poznáš tie dni, keď sa ti nedarí, život ťa nebaví, šťastie ti ukradli. A ty bez peňazí stojíš pri pokladni, chceš si ho kúpiť, ale na predaj neni.  Mať tak zas dôvod smiať sa, pri niekom zaspať a veriť zas, že láska neni zradca...
Písala som na papier slová, bez akejkoľvek prípravy, či dumania nad významom, keď som sedela v bielej nemocničnej izbe deň pred mojim odchodom do Londýna. Pripadala som si ako nikto. Neviditeľná, nedôležitá...
„Si v poriadku?“ zjavila sa vo dverách Amy. Ani som si neuvedomila, že mi po tvári stekajú slzy. Slzy smútku, bolesti, v ktorých sa ukrývalo všetko moje trápenie. Amy sa rozbehla ku mne a tuho ma objala. Vedela, že nepotrebujem ľutovanie, proste spravila to, čo cítila, že mi pomôže. Rozvzlykala som sa jej do ramena. Dlho sedela som mnou na izbe a chlácholivo ma hladila po chrbte. Áno. Ona je skutočná priateľka. Teraz však o ňu prídem. Tak ako o všetkých. Znova som sa rozvzlykala.
„Pšššššt... No ták, čo sa deje?“ zodvihla mi hlavu a pozrela sa mi do očí. „Ja-ja... nechcem prísť ešte aj o-o teba“ ďalší nával sĺz sa dostavil takmer okamžite. Sklonila som hlavu aby Amy nevidela moje zúfalstvo. „Veď o mňa neprídeš. Nesťahuješ sa predsa na druhý koniec sveta. Sľubujem, že ťa prídem navštíviť vždy keď sa mi bude dať. Áno? Dobre? Sľubujem ti to.“ Pozrela sa mi priamo do očí a ja som v tej chvíli vedela, že na 100% svoj sľub splní. Amy ma uložila do postele, zakryla ma až po nos, popriala mi dobrú noc a opustila moju izbu. Zaspávala som s myšlienkou, určite máme každý svojho strážneho anjela. Tým mojim je jednoznačne Amy.
Ráno som sa prebúdzala s čudným pocitom očakávania. Nevedela som však, čo presne mám očakávať. Bude táto zmena pozitívny či negatívna? Kto mi odpovie? Ale hovorí sa, že risk je zisk. Risknem zmenu. Budem sa snažiť tak, ako nikdy predtým.
Vyšuchtala som sa z postele do kúpeľne, kde som strávila hodnú chvíľu. Nie maľovaním sa, nanášaním make-upu, či prehnaným čačkaním svojich vlasov. Toto som nikdy nerobila. Len som zízala do zrkadla a hľadala zmenu, ktorá neexistovala. Tak som len prehrabla svoje dlhé vlasy hrebeňom, zviazala ich do strapatého drdola a vyšla z kúpeľne. V izbe som si zbalila veci a vyšla na chodbu. Tam stála Amy, ktorá sa so mnou prišla rozlúčiť, aj keď práve nemala službu a mohla spať v pokoji domova. Za ruku ma doviedla k usmievajúcej sa pani.
„Takže Lex. Toto je pani Donovanová. Vezme ťa do Londýna.“ „Teší ma Alexis.“ Usmiala sa. „Aj mňa teší a hovorte mi Lex, prosím.“ Vzala som si tašku so svojimi vecami a spolu s pani Donovanovou som kráčala na parkovisko, kde nás čakalo auto. Nasadla som teda do auta a vydala sa v ústrety novému dobrodružstvu.  

Po takmer 4-hodinovej ceste v aute mi neskutočne stŕpol zadok a vystrieť nohy bolo pre mňa nadmieru obtiažne. Stála som pred budovou podobnej škole. Pani Donovanová na mňa kývla, nech idem za ňou. Za masívnymi dverami bola chodba plná fotiek vysmiatých detí. Asi to tu nebude také zlé. Vyšli sme na prvé poschodie a pristúpili ku dverám s číslom 14. Vošli sme a vnútri sedelo na posteli dievča s kučeravými ryšavými vlasmi a pehami na tvári. Bola skutočne roztomilá. Keď nás zaregistrovala.
„Meredith, toto je Lex. Budete spolu bývať na nejakú dobu. Dúfam, že budete vchádzať.“ Predstavila nás pani Donovanová a zmizla za dverami. Kučeravé dievča sa na mňa vrhlo a začalo ma stískať tak, že som mala pocit, že zo mňa vylezú všetky moje vnútorné orgány. Keď zbadala moje vypleštené oči a vydesený výraz pustila ma a začala sa smiať.  „Prepáč. Som taká rada, že už si tu. Nevedela som sa ťa dočkať.“ Mala silný, pre mňa neidentifikovateľný prízvuk. „To je v poriadku. Len som to nečakala. Dúfam, že sa neurazíš ale... čo ten tvoj prízvuk? Ty nie si Angličanka však?“ „Nie. To je až tak počuť?!“ pozrela som na ňu s jedným obočím zdvihnutým. „Robíš si srandu? Veď to by počul aj hluchý.“ Divno na mňa pozrela a vybuchla do hurónskeho smiechu. Najprv som nechápala, čo jej je smiešne, a potom som vybuchla aj ja, lebo je smiech bol neskutočne nákazlivý. Po asi hodine som vedela o Meredith takmer všetko. Pochádza z Arizony, preto ten prízvuk. Sem sa presťahovala s rodičmi, tí však umreli pri autonehode. A tak je tu.   

Text na začiatku, nie je vlastná tvorba :D akoby aj mohla... :D Je to text jednej skutočne nádhernej a pre mňa inšpiratívnej pesničky. Odporúčam pustiť si. 

8 komentárov:

  1. robíš si srandu?! Kali?! Really? milujem ho, milujem tú pieseň :) prvé slovo a ja som si už začala spievať :) a potom mi došlo, že je to naozaj ono, čo bolo super :D šibe míííí :) never mind :) táto kapitola je mega super, ani nevieš, aká rada som, že má konečne nejaké kamarátky :) dokonalé čosi, zamilovala som sa, čakám na pokračovanie :* píšeš naozaj skvelo, love u ♥

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. To vážne??? :D :D Takže nie som jediný pošahaný človek počúvajúci kombináciu 1D a Kali??? :D :D :D Moc moc moc ďakujem za krááásny komentár. Neskutočne ma teší, že sa ti to páči :) ĎAKUJEEEEEEEEEEM :)

      Odstrániť
    2. nie si ani jediný ani pošahaný :) tiež som si myslela, že som s takouto kombináciou sama :) ale Kali je jednoducho Pán :D

      Odstrániť
  2. Úžasné,dokonalé,nádherné a neviem ešte čo.Na to neviem nájsť tie správne slová aké to je dokonalé,proste wau :O Dievča ty máš talent a budem ti to opakovať pri každej tvojej časti je to úžasné....Síce Kaliho nepočúvam tak často tak túto pesničku nepoznám,no občas si pustím nejakú jeho pesničku čiže nie si vážne sama z tou kombináciou 1D a Kaliho :D a mimochodom úžasná pesnička :*** Tvoja vždy oddaná a povzbudzujúca čitateľka *Lili* I like it :**

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Ďakujem moooc :) A zrovna talentom by som to nenazvala :D A nepreháňaj :D Aaaa Ďakujem :) :**

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Prestaň lebo pôjdem vážne za tebou na ten druhý koniec Slovenska a asi ťa uškrtím.Dievča ty máš výnimočný talent na toto tak prestaň je ti to jasné? Vôbec nepreháňam....Skús si tak po týždni čo si napísala jednu časť tak o týždeň si ju prečítaj a uvidíš aká je úžasná....to robím ja a na skoro každej svojej časti sa riadne nasmejem že čo som tam podávala :D a koľko je tam toho z môjho života :D ale len také malé detaili :D *Lili* A skús ešte raz povedať že nemáš talent tak ťa prizabijem

      Odstrániť
    2. Nemám talent... :) Ak chceš presnú adresu napíš na fb :) čakám ťa :) :*

      Odstrániť
    3. Jooooooj vieš čo ja sa s tebou nebudem hádať proste máš talent a basta

      Odstrániť