utorok 30. októbra 2012

Misery or Happiness - who knows - 14. časť


Na vaše neskutočné presviedčanie (áno hovorím o vás Peťka a Lili) som sa rozhodla že pridám aj ďalšiu :D :D :D
Odkaz pre Peťku... Aj keby sa na hlavu postavíš, tak ti nepoviem čo plánujem ďalej :D :D :D :P Aj ja ťa ľúúúúúim :)
15. pravdepodobne až zajtra... ak budete dobré a podarí sa mi nakopnúť internet tak maybe dnes? :D
Enjoy :)

It´s ok.
To bolo všetko, čo stálo v tej sms. Nič viac nenapíše? Len toľko? Je to OK? To je podľa neho odpoveď? Chvíľu som prechádzala fázou silného protestu a hnevu na neho. Potom som prešla do fázy za všetko môžem ja.
Čo som vlastne čakala? Veď on je hviezdička? Ako som si mohla myslieť, že by mal záujem o niekoho ako ja? O chuderu? V hlave sa mi rojili milióny otázok. Zúfalstvo sa stupňovalo. Šla som do kúpeľne s myšlienkou, že sa riadne vysprchujem a zmyjem zo seba všetko zlé. Oči mi padli na ružovú žiletku, potom na moje dojazvené ruky. Dávno som to nespravila. Možno to pomôže. Siahla som po žiletke. Spravila jeden ťah. Z červenej čiarky na mojej ruke začala vytekať krv. Pomaly, po kvapôčkach. Sadla som si na zem a oprela sa o vaňu. Očami som sledovala jemnunký potôčik stekajúci dole od môjho zápästia až k prstom, s ktorých následne padali malé kvapky na bielu mramorovú dlážku. Znova sa dostavil pocit ľahkosti. Keby mi v minulosti niekto povedal, že sa dá vypestovať závislosť na rezaní, asi by som ho vysmiala. Dnes som si uvedomila, ako veľmi mi to chýbalo. To čo pre feťáka znamená pervitín, je pre mňa rezanie. Niekoľko minútový pocit ľahkosti, keď sa strácajú všetky problémy a neexistuje nič len ty a rubínovo červená tekutina stekajúca po tvojej ruke.
V izbe niečo buchlo. Pravdepodobne prišla Meredith. Rýchlo som vstala a opláchla si ruku prúdom studenej vody. Stiahla som si dlhé rukávy, ovlažila si tvár a vyšla s kúpeľne, s hraným falošným úsmevom.
„Počuj Meredith, ako je to tu s vychádzkami?“ tresla som prvú somarinu čo ma napadla, aby som zahovorila môj pobyt v kúpeľni. Nechcela som, aby sa Meredith pýtala.
„No tak my máme skoro 18, takže cez týždeň do desiatej a cez víkend sa môžeme vypýtať. Myslím na zábavu a tak, ale musíme prísť triezvi, inak prídeme o vychádzky. Pokiaľ chceš prespať napr u kamarátky alebo frajera, dohodneš sa s riaditeľkou. Len ona povoľuje zvláštne vychádzky.“ To nie je zlé, pomyslela som si. Ja síce nemám ísť ku komu spať a na nezvyknem žúrovať, ale som rada že to viem, pretože čert nikdy nespí.
„Zajtra je piatok, chceš niečo podniknúť?“ spýtala sa ma Meredith.
„Poznáš tu nejaký dobrý klub?“ pozrela som na Meredith.
„Nie, že by som ich navštevovala, ale poznám všetky.“ Pozreli sme s Meredith na seba a začali sa smiať.
„Dobre. Mohli by sme niekam vybehnúť.“ Skonštatovala som sa šla spať.
Ďalší školský deň prebiehal vcelku normálne až po hodinu literatúry.
„Slečna Forbesová, do týždňa mi prinesiete sloh. Vaša téma je Môj pohľad na svet. Máte na to týždeň.“ Vysypala na mňa a začala vykladať niečo o Othelovi. Ja a sloh?! No toto nedopadne dobre.
Po škole sme s Meredith ako obvykle zašli na kávu do Stabucks a tak sme sa zakecali, že sme skoro nestihli autobus. Pred bránou sme zase stretli Vivien. Dnes našťastie nič nekomentovala, ale ako inak, nezaobišlo by sa to bez jej opovrhujúceho pohľadu zhora.
Ja som šla rovno na izbu a Meredith sa podujala zájsť za pani Donovanovou a povedať jej, že dnes večer chceme ísť von. Rovno som zaliezla do sprchy, kde som 15 minút dumala, čo si na seba oblečiem.
„Okamžite stade vypadni! Aj ja sa chcem stihnúť osprchovať!“ kričala na mňa Meredith spoza dverí. Vyšla som len v uteráku, sadla si na posteľ a pokračovala v dumaní. Ako som tak dumala, (už to muselo byť dooosť dlho) Meredith iba v uteráku vpálila do izby.
„Forbesová! Čo tu len tak sedíš?! Na čo čakáš?!“ hodila po mne škaredý pohľad. Potom sa otočila do svojej skrine a začala po mne hádzať veci.
„Vyber si, čo z toho si oblečieš.“ Povedala len tak medzi rečou a s podobnou kopou akú nahádzala mne sa zavrela do kúpeľne. Začala som sa prehrabovať tými vecami. Ružová mini sukňa - určite že nie. Top s výstrihom po kolená – už vôbec nie. Preboha veď je November. Ako si môže myslieť, že sa do tohto navlečiem? Nakoniec som sa dopracovala k tričku s dlhým rukávom. K nemu som si natiahla úzke modré rifle a na tričko som si hodila ešte svetrík. Meredith vyšla von z kúpeľne a šokovane na mňa pozrela.
„To sa chceš ísť takto baviť?“ ukázala na môj outfit. Prikývla som, usmiala sa a potiahla ja za ruku. Spolu sme sa postavili pred zrkadlo, spravili ksichty a odfotili sa. Ešte som zhrabla kabelku som všetkým potrebným a už sme leteli von, lebo ako inak, sme nestíhali.
Ako som neskôr zistila, klub menom Infiniti club bol asi o tri ulice ďalej. Keď sme dorazili, pred klubom bola dlhočizná rada.
„Čo dávajú chleba zadarmo?“ povedala som asi trochu hlasnejšie akosom chcela, lebo sa na mňa pár ľudí otočilo s pobaveným výrazom tváre. Meredith ma chytila za ruku a ťahala ma ku vchodu.
„Ahoj Thomas.“ Povedala a hodila sa dvojmetrovému namakanému chlapovi okolo krku.
„Čau drobec, poďte.“ Povedal pustil nás popod zábrany, čo ľudí v rade mierne rozhorčilo. Veď oni to predýchajú. Nadvihla som na Meredith obočie.
„Je to môj ex.“ Zachechtala sa a šla ďalej.“ Kým som ja za ňou stihla prísť k baru, stála tam už s dvoma kofolami v ruke.
„Poďme, tam je voľný box.“ Kývla hlavou smerom k poslednému voľnému miestu na sedenie. Chvíľu na to, ako sme sa usadili vyšiel na pódium nejaký chlap.
„Vítam vás v Infiniti Clube! Dúfam, že si dnešný večer užijete. Sprevádzať vás ním bude slávna britská skupina One Direction.“ 

Koment... :) 

3 komentáre:

  1. jééé, prfektné, všetky tri posledné časti, ktoré som neokomentovala a veľmi sa za to ospravedlňujem, ale našla som ich až teraz, naraz a nedokázala som niečo napísať, musela som si rýchlo otvoriť ďalšiu :) píšeš naozaj úžasne, milujem tvoje príbehy :*

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Veeeeeeeľmi krásne :D:D:D som zvedavá čo bude v tom klube :D rýchlo plss ďalšiu :( :*** Inak ste si ani jedna nevšimla že mám novú časť :D *Lili*

    OdpovedaťOdstrániť