Na vaše neskutočné presviedčanie (áno hovorím o vás Peťka a Lili) som sa rozhodla že pridám aj ďalšiu :D :D :D
Odkaz pre Peťku... Aj keby sa na hlavu postavíš, tak ti nepoviem čo plánujem ďalej :D :D :D :P Aj ja ťa ľúúúúúim :)
15. pravdepodobne až zajtra... ak budete dobré a podarí sa mi nakopnúť internet tak maybe dnes? :D
Enjoy :)
It´s ok.
To bolo všetko, čo stálo v tej sms. Nič viac
nenapíše? Len toľko? Je to OK? To je podľa neho odpoveď? Chvíľu som prechádzala
fázou silného protestu a hnevu na neho. Potom som prešla do fázy za všetko
môžem ja.
Čo som vlastne čakala? Veď on je hviezdička? Ako som si
mohla myslieť, že by mal záujem o niekoho ako ja? O chuderu?
V hlave sa mi rojili milióny otázok. Zúfalstvo sa stupňovalo. Šla som do
kúpeľne s myšlienkou, že sa riadne vysprchujem a zmyjem zo seba
všetko zlé. Oči mi padli na ružovú žiletku, potom na moje dojazvené ruky. Dávno
som to nespravila. Možno to pomôže. Siahla som po žiletke. Spravila jeden ťah.
Z červenej čiarky na mojej ruke začala vytekať krv. Pomaly, po kvapôčkach.
Sadla som si na zem a oprela sa o vaňu. Očami som sledovala jemnunký
potôčik stekajúci dole od môjho zápästia až k prstom, s ktorých následne
padali malé kvapky na bielu mramorovú dlážku. Znova sa dostavil pocit ľahkosti.
Keby mi v minulosti niekto povedal, že sa dá vypestovať závislosť na
rezaní, asi by som ho vysmiala. Dnes som si uvedomila, ako veľmi mi to chýbalo.
To čo pre feťáka znamená pervitín, je pre mňa rezanie. Niekoľko minútový pocit
ľahkosti, keď sa strácajú všetky problémy a neexistuje nič len ty
a rubínovo červená tekutina stekajúca po tvojej ruke.
V izbe niečo buchlo. Pravdepodobne prišla Meredith.
Rýchlo som vstala a opláchla si ruku prúdom studenej vody. Stiahla som si
dlhé rukávy, ovlažila si tvár a vyšla s kúpeľne, s hraným
falošným úsmevom.
„Počuj Meredith, ako je to tu s vychádzkami?“ tresla
som prvú somarinu čo ma napadla, aby som zahovorila môj pobyt v kúpeľni.
Nechcela som, aby sa Meredith pýtala.
„No tak my máme skoro 18, takže cez týždeň do desiatej
a cez víkend sa môžeme vypýtať. Myslím na zábavu a tak, ale musíme
prísť triezvi, inak prídeme o vychádzky. Pokiaľ chceš prespať napr
u kamarátky alebo frajera, dohodneš sa s riaditeľkou. Len ona
povoľuje zvláštne vychádzky.“ To nie je zlé, pomyslela som si. Ja síce nemám
ísť ku komu spať a na nezvyknem žúrovať, ale som rada že to viem, pretože
čert nikdy nespí.
„Zajtra je piatok, chceš niečo podniknúť?“ spýtala sa ma
Meredith.
„Poznáš tu nejaký dobrý klub?“ pozrela som na Meredith.
„Nie, že by som ich navštevovala, ale poznám všetky.“
Pozreli sme s Meredith na seba a začali sa smiať.
„Dobre. Mohli by sme niekam vybehnúť.“ Skonštatovala som
sa šla spať.
Ďalší školský deň prebiehal vcelku normálne až po hodinu
literatúry.
„Slečna Forbesová, do týždňa mi prinesiete sloh. Vaša
téma je Môj pohľad na svet. Máte na to týždeň.“ Vysypala na mňa a začala
vykladať niečo o Othelovi. Ja a sloh?! No toto nedopadne dobre.
Po škole sme s Meredith ako obvykle zašli na kávu do
Stabucks a tak sme sa zakecali, že sme skoro nestihli autobus. Pred bránou
sme zase stretli Vivien. Dnes našťastie nič nekomentovala, ale ako inak,
nezaobišlo by sa to bez jej opovrhujúceho pohľadu zhora.
Ja som šla rovno na izbu a Meredith sa podujala
zájsť za pani Donovanovou a povedať jej, že dnes večer chceme ísť von.
Rovno som zaliezla do sprchy, kde som 15 minút dumala, čo si na seba oblečiem.
„Okamžite stade vypadni! Aj ja sa chcem stihnúť
osprchovať!“ kričala na mňa Meredith spoza dverí. Vyšla som len v uteráku,
sadla si na posteľ a pokračovala v dumaní. Ako som tak dumala, (už to
muselo byť dooosť dlho) Meredith iba v uteráku vpálila do izby.
„Forbesová! Čo tu len tak sedíš?! Na čo čakáš?!“ hodila
po mne škaredý pohľad. Potom sa otočila do svojej skrine a začala po mne
hádzať veci.
„Vyber si, čo z toho si oblečieš.“ Povedala len tak
medzi rečou a s podobnou kopou akú nahádzala mne sa zavrela do
kúpeľne. Začala som sa prehrabovať tými vecami. Ružová mini sukňa - určite že
nie. Top s výstrihom po kolená – už vôbec nie. Preboha veď je November.
Ako si môže myslieť, že sa do tohto navlečiem? Nakoniec som sa dopracovala k tričku
s dlhým rukávom. K nemu som si natiahla úzke modré rifle a na
tričko som si hodila ešte svetrík. Meredith vyšla von z kúpeľne
a šokovane na mňa pozrela.
„To sa chceš ísť takto baviť?“ ukázala na môj outfit.
Prikývla som, usmiala sa a potiahla ja za ruku. Spolu sme sa postavili
pred zrkadlo, spravili ksichty a odfotili sa. Ešte som zhrabla kabelku som
všetkým potrebným a už sme leteli von, lebo ako inak, sme nestíhali.
Ako som neskôr zistila, klub menom Infiniti club bol asi o tri ulice ďalej. Keď sme dorazili,
pred klubom bola dlhočizná rada.
„Čo dávajú chleba zadarmo?“ povedala som asi trochu
hlasnejšie akosom chcela, lebo sa na mňa pár ľudí otočilo s pobaveným
výrazom tváre. Meredith ma chytila za ruku a ťahala ma ku vchodu.
„Ahoj Thomas.“ Povedala a hodila sa dvojmetrovému
namakanému chlapovi okolo krku.
„Čau drobec, poďte.“ Povedal pustil nás popod zábrany, čo
ľudí v rade mierne rozhorčilo. Veď oni to predýchajú. Nadvihla som na
Meredith obočie.
„Je to môj ex.“ Zachechtala sa a šla ďalej.“ Kým som
ja za ňou stihla prísť k baru, stála tam už s dvoma kofolami v ruke.
„Poďme, tam je voľný box.“ Kývla hlavou smerom
k poslednému voľnému miestu na sedenie. Chvíľu na to, ako sme sa usadili
vyšiel na pódium nejaký chlap.
„Vítam vás v Infiniti Clube! Dúfam, že si dnešný
večer užijete. Sprevádzať vás ním bude slávna britská skupina One Direction.“
Koment... :)
jééé, prfektné, všetky tri posledné časti, ktoré som neokomentovala a veľmi sa za to ospravedlňujem, ale našla som ich až teraz, naraz a nedokázala som niečo napísať, musela som si rýchlo otvoriť ďalšiu :) píšeš naozaj úžasne, milujem tvoje príbehy :*
OdpovedaťOdstrániťVeeeeeeeeeeeeeeeeelmi mooooc dakujem :) :) :)
OdstrániťVeeeeeeeľmi krásne :D:D:D som zvedavá čo bude v tom klube :D rýchlo plss ďalšiu :( :*** Inak ste si ani jedna nevšimla že mám novú časť :D *Lili*
OdpovedaťOdstrániť