sobota 3. novembra 2012

Misery or Happiness - who knows - 15. časť

Prepááááááááááááááááááááááááááááááááááááčte... :( Okrem toho že už týždeň mi nejde net, som celé prázdniny rozbehaná, takže mi nič nevychádza... 
Enjoy :) 


Zamyslene som sa pozrela na toho moderátora a dumala, odkiaľ poznám ten názov. Veľa ľudí vstalo a hrnulo sa k pódiu, takže som nič nevidela. Začal spievať nejaký chalan. Postupne sa k nemu pridali ďalší. Song som nepoznala, ale ma veľmi chytľavú melódiu. Odspievali ďalšie dve pesničky a ja som sa rozhodla, že si ich konečne obzriem.
„Chcem ich aj vidieť, nie len ich počuť.“ zdvihla som sa zo sedačky a zamierila k pódiu. Meredith ostala sedieť, aby nám nikto neobsadil miesta.
„Po krátkej pauze pokračujeme.“ Povedal jeden z nich do mikrofónu a pomaly, po jednom schádzali s pódia. Ozval sa potlesk. Otočila som sa ich smerom a to, čo som videla ma viac ako šokovalo.

Pohľad Harryho
Otočili sme sa v tej istej chvíli. Stretol som nám pohľad. Stála tam v dave a šokovane sa na mňa dívala. Ostal som stáť. Pomalým krokom som šiel jej smerom. S každým mojim krokom sa vo mne stupňovalo napätie. S každým mojim krokom spravila krok aj ona. Dozadu. Cúvala predo mnou. Pridal som. Ignoroval som otázky chalanov. Dobehol som k nej a chytil ju za zápästie. Pozrela na moju ruku na svojej, vytrhla sa mi, otočila sa mi chrbtom a vybehla von. Tentoraz ju nenechám utiecť. Bežal som za ňou. Vybehol som pred bar a obzeral sa. Stála hneď za rohom opretá čelom o studenú stenu. Z úst jej vychádzal dym, lebo bola riadna zima. Ona tam stála len v tenučkom svetríku a triasla sa od zimy. Pristúpil som k nej, vyzliekol si mikinu a prehodil jej ju cez plecia.
„Vezmi si ju bude ti zima.“ Povedala úplne odmerane a trasúcou sa rukou mi podávala bundu. Vzal som ju od nej a znova som jej ju prehodil cez plecia.
„Ty si dôležitejšia.“ Zdvihla zrak a pozrela sa mi do očí. Mal som pocit, že sa mi pozerá až do duše.
„Ja nie som dôležitá. Ja som nikto. To ty si tu hviezda nie ja.“ Povedala a z jej hlasu bolo cítiť sarkazmus. Ublížil som jej. Viem to. Som idiot. Vzal som ju za ruku.
„Ja... prepáč. Je mi to veľmi ľúto. Som taký idiot.“ Sklonil som hlavu.
„Nie, nie si. To ja som krava, že som si len na sekundu myslela, že by chalanovi ako si ty mohlo ísť aj o niečo viac.“ Povedala, zasekla sa a zjavne to v tej chvíli aj veľmi oľutovala. Takže ani ja jej nie som ľahostajný.
„Poďme dnu. Je chladno.“ Znova som ju vzal za ruku a ona sa mi znova vytrhla. Potichu kráčala ku vchodu do klubu. Medzi dverami mi podala mikinu. Nevzal som si ju.
„Nechaj si ju, aby si na mňa nezabudla.“ Sklonil som pohľad k zemi a čakal ako zareaguje.
„A čo ak si ťa nechcem pamätať? Čo ak chcem zabudnúť?“ Povedala a bolesť v jej hlase bola priam cítiť, nie len počuť. Ja som len sklonil hlavu a pomalým krokom kráčal k chalanom. Chce zabudnúť. Zjavne nechce mať so mnou nič spoločné. Otočil som sa a videl ju, ako ide k boxu, v ktorom sedelo ryšavé dievča. Asi jej kamarátka. Sadla si a usmiala sa na ňu.

Pohľad Lex
„Deje sa niečo?“ spýtala sa Meredith keď som sa vrátila k nášmu boxu.
„Všetko je v poriadku.“ Povedala som sa a použila som ten najfalošnejší úsmev vo svojom živote. Nechcem jej klamať, ale ani nechcem aby to riešila. Minimálne tu nie. A tak som len sedela, usmievala sa a cítila na sebe Harryho pohľad. Pozrela som sa jeho smerom a naozaj sa na mňa díval. Zdalo sa mi to, alebo bol naozaj v jeho pohľade smútok? Z čoho by mal byť smutný? Z toho, že som pred ním spravila zo seba kravu a prekecla sa? Takto by som vo svojej hlave debatovala sama so sebou aj naďalej, keby sa pri náš stôl nepostavil neznámy chalan v pásikavom tričku.  
„Môžem vás na niečo pozvať, slečny?“ usmial sa.
„Nie vďaka.“ Povedala som  skôr ako by Meredith zareagovala.
„A nevadilo by vám, keby sa k vám pridáme? Všetky boxy sú plné a vy ste tu len dve.“
„My?“ pozrela som na neho pochybovačne.
„Áno. Je nás päť.“ Prevrátila som očami. To mi ešte chýbalo. Ja, Meredith a päť chalanov za jedným stolom.
„V poriadku.“ Povedala Meredith a usmiala sa na neho. Chalan kývol niekam za seba a dovalili sa jeho štyria kamoši. Fakt, že ich je päť, a že sú to chalani by som ešte predýchala. Ale keď som za ním zbadal Harryho skoro ma natiahlo. Zatváril sa rovnako šokovane ako ja, ale aj tak si prisadol.
 „Som Louis. Toto sú Liam, Niall, Zayn a Harry.“ Prehovoril pásikavý a postupne ukazoval na všetkých ostatných chalanov.
„Som Meredith. Toto je Lex.“ Drgla do mňa Meredith, lebo ja som zase bola uväznená svojimi myšlienkami.
„Dáte si niečo? Pozývam.“ Prehovoril myslím že Zayn. Odvšadial sa ozývali objednávky a jeden cez druhého sa prekrikovali. Ešte že ich je len päť.
„Takže. Dva krát vodka s džúsom, dve tequili, dve koly. A čo ty Lex?“ pozrel sa na mňa. Ja som len pokrútila hlavou, že nič.
„Byť tebou si niečo vypýtam, lebo ak ti vyberie Zayn tak to bude stáť za to.“ Prehovoril jeden z nich. Síce som nezachytila ktorý, ale od smiechu vybuchli všetci. Pozrela som sa na Zayna, ten len pokrčil ramenom a už bol na odchode.
„Tak teda kolu!“ zakričala som za ním.

Koment? :) 

4 komentáre:

  1. :D perfektné :) píšeš skvelo, milujem to :) a som zvedavá, čo sa prihodí v tom boxe :D

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Ha ha milujem náhodné stretnutia ktoré hlavná postava nechce :D Je to super ;) Kikuš aj ja som zvedavá a moc :):) Milujem tento príbeh :) *Lili*

    OdpovedaťOdstrániť