štvrtok 29. novembra 2012

Misery or Happiness - who knows - 23. časť

Zase sa moje nálady podpisujú v časti. Sú tam zbytočnosti, ktoré by tam ani nemuseli byť, ale nejako to musím natiahnuť. Je to nuda je to maximálne nap*** časť... Ale aj také musia byť... 
Enjoy...


Pohľad Harryho
Lex sedela na posteli s mojou bundou v náručí a plakala. Bol to tak srdcervúci plač. Ani nezaregistrovala, že som vošiel dnu. Celá sa triasla. Vedľa nej sedela Meredith a hladila ju po chrbte. Louis vbehol do izby chvíľku po mne, zavrel za sebou dvere a otočil sa.
„Pane bože...“ smutne povzdychol a pozrel sa na mňa. Iste chcel vedieť, čo s tým mienim robiť. To som však nevedel ani ja sám. Prešiel som k posteli, na ktorej sedela. Pozrel som sa na Meredith. Tá len prikývla, zdvihla sa a odišla z izby. Sadol som si k Lex. Chytil som ju za rameno.
„Lex... ja... je mi to tak... veľmi... ľúto.“ Zlyhal mi hlas. Nevedel som, čo povedať. Nevedel som čo urobiť, ako jej pomôcť. Vravieť, že všetko bude v poriadku, keď viem že nebude? Ona to tušila. Nechcela so mnou nič mať, aby sa tomu vyhla. Je to moja vina. Mal som to vedieť. Mal som vedieť, že sa na mňa nalepia tie hyeny len čo vytiahnem päty z domu. Mal som tušiť, že až sa to prevalí, Lex bude trpieť. Mal som ju pred týmto všetkým chrániť. Dal som si hlavu do dlaní.
Ľutuje seba?! Ako môžem ľutovať seba, keď dievča, ktoré milujem trpí? Neviem a nechcem si ani predstaviť, aké svinstvá o nej popísali tie svine po celom internete.
Prestala vzlykať. Už len tíško sedela a z očí sa jej liali slzy. Slzy smútku, utrpenia, bolesti... Objal som ju. Chvíľu nereagovala. Potom zdvihla hlavu, pozrela mi do očí a vrhla sa mi do náruče. Znova sa rozvzlykala. Pevne sa ma držala, akoby sa bála, že keď sa pustí spadne.
„Ako na to všetko prišli?“ povedala. Z jej hlasu bolo tak veľmi cítiť bolesť, že to bolelo aj mňa. Pozrel som sa na ňu a čakal, že my vysvetlí, čo všetko myslí. No ona nejavila záujem o odpovedanie. Pozrel som sa na Louisa.
„Nepozrel si si to celé.“ Povedal ticho. Teraz som už skutočne nechápal. Pustil som Lex a natiahol sa po jej notebooku. Zastavila ma.
„Nechcem aby si sa to dozvedel stade.“ Povedala a sklopila oči. Pozrela sa na Louisa a ukázala mu, nech si tiež sadne. Zhlboka sa nadýchla a spustila.
„Vieš... Je to ťažké. Ale chcem, aby si to vedel. Odo mňa.“ pozrela mi do očí.
„Môj otec... on bol policajt. A pil. Často sa s mamou hádali. Raz prišiel z práce veľmi opitý. Začal kričať. Mala som šesť. Chcela som obrániť svoju mamu. Udrel ma. Mama sa mu postavila, chcela ma chrániť. On vytiahol služobnú zbraň a vystrelil. Trafil mamu do hlavy. Bola na mieste mŕtva. Keď si uvedomil, čo spravil, priložil si hlaveň ku spánku a vystrelil druhý krát. Ja som tam celý ten čas bola a všetko som to videla. Harry oni... Oni to tam všetko popísali. Celý svet si myslí, že som sa na teba nalepila kvôli peniazom. Že som chudera, ktorá ťa využíva.“ Znova plakala. Hlasno a bolestivo. Pomaly už strácala hlas. Vzal som ju za ruku. Vyhrnul sa jej rukáv. Jej zápästie bolo pokryté jazvami. Vyhrnul som jej ho vyššie. Niektoré rany boli ešte čerstvé, staré maximálne jeden deň. Vzal som jej druhú ruku. Bola na tom rovnako. Louis sa na to všetko šokovane prizeral a hladil ju po chrbte. Ja som nebol schopný ničoho iného, len ju objímať. Chcem ju navždy držať v náručí a nikdy ju nepustiť. Nedovolím, aby jej ešte niekto niekedy ublížil.  
Niekto zaklopal. Vošla dáma v strednom veku.
„Som Elizabeth Donovanová. Riaditeľka domova.“ Predstavila sa a podala ruku mne aj Louisovi. Sadla si na stoličku oproti nám.
„Pani Donovanová. Je mi veľmi ľúto, že som vám spôsobil problémy. Ja... chcel by som vás poprosiť... viete, chcel by som Lex vziať na pár dní mimo. Ona trpí. A tu bude trpieť ešte viac. Musím ju odtiaľto dostať. Nedovolím aby ďalej trpela. Milujem ju a postarám sa o všetko. Prosím, len mi to dovoľte.“ Povedal som a zúfalo som sa na ňu pozrel. Pani Donovanová na mňa nedôverčivo pozrela a potom pozrela na Louisa.
„Mladý muž. Viete, že toto by sa nemalo. Ale vidím, že Lex to ničí. Verím vám, že ju ochránite, ale budete mi každý deň hlásiť, ako je na tom. Dáte mi presnú adresu miesta, kde sa budete zdržiavať, aby som ju mohla prísť skontrolovať. Keď usúdim, že je v poriadku, bez námietok sa vráti.“ Povedala, pričom vyzerala neskutočne prísne. Táto žena má u mňa obrovský rešpekt.
„Ďakujem vám. Milión krát vám ďakujem.“ Povedal som.
„Nemyslite, si, že to robím len preto, lebo ste slávny. Robím to pre ňu. Dosť si toho vytrpela. Ak jej ublížite, verte mi, že si vás nájdem hoc aj na konci sveta a ublížim ja vám.“ Vždy som si myslel, že túto vetu by mal hovoriť otec. No u pani Donovanovej to veľmi oceňujem. Správa sa k Lex ako k svojej.
„Keď budete pripravení, príďte ešte za mnou kvôli tej adrese. Potom vás pustím služobným vchodom.“ Povedala a opustila izbu.
„Harry ale tot nemusíš. Nechcem ti robiť zbytočné problémy.“ Povedala Lex a smutne na mňa pozrela.
„Si schopná sa zbaliť, alebo zavolám Meredith?“ spýtal som sa. Lex sa pokúsila vstať, no keď vstala, zjavne sa jej zatočila hlava a posadila sa späť. Medzitým, ktovie odkiaľ sa zjavila Meredith.
„Poslala ma pani Donovanová. Vraj budete potrebovať pomoc.“ Louis jej povedal, čo bolo treba a už som len videl dve postavy pobehujúce po izbe a zvlákajúce veci do cestovnej tašky. Keď ju dobalili, Louis vzal tašku ja som vzal Lex za ruku a pomaly sme kráčali ku kancelárii pani Donovanovej.

Komenty???  

11 komentárov:

  1. Zlatíčko nemám slov,je to dokonalé,no znova sa opakujem :):):):) Sad BUT Fineness :):):) :/ Milujem ten príbeh a vážne by si mala prestať hovoriť že je o ničom je naozaj krásny :) *Lili* Ľúbim ťa a ty to vieš :D :***

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. :´) bože dievča... ty ma dojímaš k slzám... I love you Too... :) :) :* :* :*
      ĎAKUJEM ZA VŠETKO... :)

      Odstrániť
    2. Ale neplač kúpim ti lízatko :D:D:D:D:D:D:D Ja viem že ma ľúbiš :D :D :D Nie je zač :) :*** *Lili*

      Odstrániť
  2. wau :D dojimavá cast :) harry akz starostlý sup sup dalsiu :D

    OdpovedaťOdstrániť
  3. prekrásne to je :) tá pani D...(neviem čo a nechce sa mi to hľadať vyššie) je strašne super :D aj keď prísna, páči sa mi :) a o Hazzovi ani nehovorím, je to úžasné, veľmi sa mi to páči a prikláňam sa k názoru vyššie, netrep už prosím, je to naozaj dobré :D vôbec to nie je o ničom :D
    love it :*

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem moooooooooc... Bez vašej podpory by to nešlo... :) :*

      Odstrániť
    2. Kikuš ďakujem za súhlas :D:D:D:D Prisahám že ešte raz povie že je to o ničom,asi ju roztrhám :D:D:D:D:D:D *Lili*

      Odstrániť
  4. Paťuš? kedy bude pokračovanie? musí byť, prosíím, milujem ten príbeh :)

    OdpovedaťOdstrániť