utorok 6. novembra 2012

Misery or Happiness - who knows - 16. časť

Kočeny... :) Mám tak trocha zaracha na komp... Na neurčito :D  Za známky... Fuuuh to než opravím.. :D Takže len takto rýchlo na tajnáča :)  Ale aj tak vás ľúbim :)
Enjoy :)


  Zayn prišiel k stolu s táckou a ako pravý barman začal rozdávať, čo si kto objednal. Louis a Harry mali vodku s džúsom, on a Niall teqiulu a Liam, ja Meredith sme ostali pri kole. Chalani zdvihli poháre, čo bol asi znak, že si chcú pripiť. Tak som si teda s každým jedným štrngla, odpila si a položila svoj pohár s kolou na stôl. Chvíľu som zízala na pohár, potom môj zrak upútala kvapka čohosi rozliateho na stole.
„Hej Lex, si v poriadku?“ spýtal sa nejaký hlas, no ja som nestihla zaregistrovať z ktorej strany prišla otázka. Začala som sa zmätene obzerať po ľuďoch, s ktorými som sedela pri stole. Zamával na mňa chalan, ktorého meno mi unikalo.
„V pohode?“ spýtal sa ešte raz. Ja som len potriasla hlavou, že hej, za čo som si vyslúžila niekoľko nechápavých pohľadov. Najviac ma šokoval ten Harryho. Prečo sa zase tvári, akoby som ho trápila? Prečo predstiera záujem? V hrdle sa mi začala tvoriť hrča a ja som sa rýchlo snažila zahnať slané vodopády snažiace sa dostať von z mojich očí.
„Ja... ospravedlňte ma.“ Zdvihla som sa a snažila sa každému uhnúť pohľadom, aby nevideli moje už lesknúce sa oči. Zahmleným pohľadom som sa snažila nájsť wc, čo sa mi vďaka návalu sĺz nedarilo. Vtom ma z davu tancujúcich ľudí schmatla ruka a ťahala ma niekam preč. Prišli sme k tmavej chodbičke. Hudba už tam tak nehučala. Rozoznala som pred sebou chalanskú postavu a kučery. To mi stačilo na to, aby som silno trhla svojou rukou a vytrhla ju z tej jeho.
„Čo sa deje Lex? Prečo mi konečne nepovieš, čo ťa trápi?“ chytil ma tento raz za obe ruky a oprel ma o stenu. On sám sa oprel o mňa, čím mi znemožnil útek. Sklonila som hlavu, aby nevidel moje slzy. Aby ma pohľadom do očí nemohol donútiť rozprávať. Aby som pri ňom zasa nemala pocit, že sa mi pozerá až do duše a že o mne vie všetko bez toho, aby som mu čokoľvek povedala. On akoby to očakával, mi palcom pravej ruky podvihol bradu tak, aby som sa mu musela pozrieť do očí, či už som chcela alebo nie. Zatvorila som oči. Pevne som ich stisla, čím som dala priestor valiacim sa slzám.
„Ako si myslela to, čo si povedala vonku? Chcem to vedieť. Chcem vedieť na čom som. Prosím, buď ku mne úprimná.“ Ja som len bezmocne pokrútila hlavou. Nechcela som mu viac klamať, ale na druhej strane som nechcela, aby vedel pravdu.  
„Neverím, že to všetko pre teba nič neznamenalo. Neverím, že chceš zabudnúť. Pozri sa mi do očí a povedz mi, že chceš zabudnúť, že som pre teba nikto. Že si necítila to, čo ja.“ Že si necítila to, čo ja. Tá veta sa mi ešte niekoľko krát ozvala v hlave. On niečo cítil? Vážne je tu nejaká možnosť, že by on niečo cítil ku mne? Otvorila som oči a pozerala sa priamo do jeho zelených. Priam mu z nich kričalo, že to všetko myslí vážne. On je ku mne úprimný a ja to nedokážem. Ach Alexis, prečo si taká slaboška?
„Ach dievča prečo ma takto trápiš?“ chytil ma za krk a oprel si čelo o moje. Cítila som jeho mentolový dych na svojich perách. Dostával sa mi pod kožu. Spôsoboval vo mne jemné vibrácie. Mala som žalúdok ako na vode. Pozerali sme sa jeden druhému do očí a navzájom sme si dýchali do úst. Medzi nami panovalo ticho. To ticho bolo však veľmi vzácne. Hlavne pre mňa. Okolo nás sa vznášalo množstvo otáznikov. Medzi nami bolo príliš veľa nevypovedaného. Toľko sme si toho chceli povedať, no aj tak sme tam len ticho stáli a užívali si prítomnosť toho druhého. Dívala som sa do jeho očí a sledovala, ako sa mu rozširujú zreničky. Skenovala som jeho pery. Každú jednu malinkú prasklinu. Zmyselne vykrojenú vrchnú peru. Uvažovala som, ako asi môžu jeho pery chutiť. Predstavovala som si jeho pery na tých svojich. V mysli sa mi premietali obrázky jemných a sladkých bozkov,ale aj vášnivej vojny jazykov. Nič ale netrvá večne, preto aj táto chvíľa raz musela skončiť. Práve Harry bol ten, ktorý prerušil ticho panujúce medzi nami. Bola som mu za to celkom vďačná. Bohvie, kam až by som vo svojich predstavách zašla, keby neprehovoril. Teda Lex, hanbi sa. Takéto predstavy... No fuj!!!
„Čo bude ďalej?“

Pohľad tretej osoby
Lex nebola jediná, ktorej sa v mysli odohrávali rôzne scenáre. Harry bol na tom podobne. Našťastie si však ani jeden z nich nevšimol roztúžené pohľady toho druhého. Obaja boli totiž zamestnaní vlastnou fantáziou a predstavami, s ktorými mohli akokoľvek bojovať, no aj tak vždy prehrali. Akokoľvek veľmi sa ich snažili potláčať, vždy tam boli, sú a budú. No matter what...
Ako ďaleko to dotiahnu Harry s trasúcimi sa rukami, Lex so žalúdkom na vode a obaja s perami prahnúcimi po perách toho druhého? Budú naďalej sami seba presviedčať, že ich srdce sa mýli a nútiť hlavu zabudnúť na seba? Posunie sa niekam ich vzťah? Alebo len zostanú dvomi nenávidiacimi sa ľuďmi, ktorí do seba narazili na ulici?
Čo bude ďalej???

Milujem záhadné konce... :) Aj vy??? Ten pocit, že niekoho ide vystrieť z tohho, že nevie čo je ďalej ale ja ano :D :D :D Jak telenovela :D :P (NIE nepozerávam telenovely) :D :D :D
Čo vy na to? Nejaké nápady na pokračovanie? Koment :)

2 komentáre:

  1. Do prdele nehladkaj štrkáča bosou nohou po hlave :D už naj sú konečne spolu alebo nie ale už nenaťahuj kurva :D:D:D:D vieš ako z toho šaliem? :D úžasné :) I liked it? Yes,i like it :*** :D:D:D *Lili*
    P.S.:ak to je zle preložené sorry :D moja angličtina je obmedzená :D:D:D

    OdpovedaťOdstrániť
  2. :O oh my carrot!! toto je inak perfektné :D zbožňujem to!! oni dvaja sú tak zlatí :) makaj ich dať dokopy!! :D

    OdpovedaťOdstrániť