štvrtok 22. novembra 2012

Misery or Happiness - who knows - 20. časť

HEEEEEEEEYYY. My sme sa dopracovali k dvadsiatke!!! Momentálne nedokážem slovami opísať svoje pocity... Na začiatku som si myslela, že z toho bude len nejaký predĺžený imagine. Maximálne 5 častí. A teraz píšem do nadpisu 20. časť a neverím vlastným očiam. A za toto vďačím len a len vám moje najdrahšie dievčatá :) Možno teraz vyzniem ako totálny magor ale ja normálne revem od radosti. Ľúúúbim vás dievčatá moje. A teraz som to myslela najúprimnejšie v mojom živote... :´) 
Jedna dôležitá vec ešte... Neviem či ma tento blog klame, (len on sám vie) ale pri častich mi ukazuje nejako veľa otvorení. Tak sa pýtam čítate to tu viacerí a nedávate komenty, čítate si viackrát časť alebo som len naivná? Takže ak sú tu nejakí ľudkovia, ktorí nekomentujú, ale čítajú, bola by som im velice zaviazaná, ak by dali koment... ak nemáte náhodou účet tak si ma pridajte na fb -Paťa Paťušša Ladická ak chcete. Mám takto dve čitateľky, ktoré mi komentujú do správ (áno ty Peťka a ty Diduš :* ) 
Ešte raz obrovské ĎAKUJEM :)
Enjoy... :)


Pohľad Harryho
Pomaly, ale isto sa blížil čas môjho stretnutia s Lex a ja som bol stále viac a viac nervózny. Keď som už tridsiaty krát stál v kúpeľni pred zrkadlom a prečesával si vlasy, Liam ma schmatol za ruku a ťahal do izby. Tam ma posadil na postel a sadol si oproti mne.
„Neverím, že sa to deje.“ Nechápavo som naňho pozrel.
„Ty, čo si striedal baby ako použité prádlo... Náš Cassanova... Si v tom. A nevieš, ako z toho von. Ale poviem ti, z toho sa von nedá. Keď ťa to raz dostane, už ťa to nepustí.“ Počúval som tie jeho múdrosti a rozmýšľal ako ho čo najrýchlejšie zastaviť. Z toho všetkého mi začínalo byť nevoľno. Alebo že by to  bola ešte tá opica??? Jednoznačne som musel prestať počúvať Liamove rozjímanie nad tým, aké skvelé je, že som sa zaľúbil. Pozrel som sa na mobil a zistil som, že mám necelú pol hodinu na to, aby som došiel do Starbucks. Dúfam, že nikde nestretnem žiadnu zápchu.
„Drž mi palce.“ Obišiel som Liama stále niečo trepajúceho na posteli a ponáhľal sa k autu. V garáži som nasadol do svojho čierneho nalešteného Range Roveru a dupol na plyn.

Pohľad Lex
Trasúcimi sa rukami som si nanášala na riasy špirálu. Meredith stála vedľa mňa a nechápavo krútila hlavou.
„Teda ty si z neho riadne mimo.“ poznamenala a naďalej sa na mne bavila.
„Ja si nemám čo obliecť.“ Zakňučala som a pozrela na Meredith psími očami. Schmatla ma za ruku a už ma ťahal k jej obrovskému plnému šatníku. Vytiahla z neho tričko s výstrihom, za aký by sa nemusela hanbiť ani porno hviezda. Keď videla moje vypleštené oči tak ho radšej rýchlo schovala naspäť. Potom vytiahla ružovú minisukňu, pozrela na mňa a skôr ako som stihla namietať ju radšej odložila.
„Meredith. To nie je rande.“
„Niééé??? A kto tu už hodinu stresuje a pobehuje?“ zatiahla svojím neskutočným prízvukom a nadvihla obočie. Vzdychla som a rezignovane si sadla na posteľ. Ona si sadla vedľa mňa, chytila ma za ruku a oprela si o mňa hlavu.
„Vzmuž sa. Šak si nejaký kus ženy. Je to len chalan.“
„Ale ten chalan mi načisto poplietol hlavu. Meredith ja pri ňom zabúdam ako sa volám.“ Zúfalo som povedala a ona ma len objala.
Nakoniec som zvolila starú známu klasiku. Legíny, tričko a tenký svetrík. K tomu Conversy a mohlo sa ísť. Celá rozklepaná som prekročila bránu domova a vydala sa v ústrety... istej smrti...

Pohľad Harryho
Dorazil som do Starbucks a Lex som nikde nevidel. Jasné veď ja idiot som sa hnal ako blázon a som tu o 15 minút skôr. Sadol som si teda za voľný stôl a čakal.
„Prajete si?“ zastavila sa pri mojom stole čašníčka.
„Ja ešte počkám. Budem mať spoločnosť.“ Usmiala sa a odkráčala odkiaľ prišla. Ja som si tam len tak sedel, klopkal prstami o stôl, dupkal nohami a dlane sa mi potili ako by som práve zabehol maratón. Ešte stále som nevedel, čo presne jej chcem povedať. Zazvonil zvonček nad dverami hlásajúci, že niekto vstúpil dnu. Inštinktívne som sa otočil a vo dverách som zbadal Lex. Obzerala sa, zjavne ma hľadala. Vstal som sa, usmial sa a zamával jej.  Tiež sa usmiala a vydala sa mojim smerom. Vyzerala trocha vystresovaná, ale to som aj ja.
„Ty- čakáš tu už dlho?“ pokúsila sa o úsmev z čoho vznikla len akási čudesná grimasa. Sadla si oproti mňa. Vyzerala nejako utiahnuto. Akoby sa bála.
„Tak?... Chcel si sa rozprávať...“ začala s hlbokým nádychom. Prikývol som. V tom sa dohrnula čašníčka. Aspoň trocha prerušila túto ťaživú atmosféru.
„Objednáte si?“ spýtala sa. Pozrel som na Lex, ona na mňa a usmiali sme sa. Konečne začínala opadávať tá počiatočná neistota.
„Vanilkové latté.“ Objednala si Lex.
„Dvakrát.“ Doplnil som ju.
Keď už sme sedeli oproti seba, obaja pred sebou svoje horúce latté a pozerali sme sa jeden druhému do očí, ani jeden z nás nevedel, čo povedať. Ticho nám obom vyhovovalo. Nebolo to otravné ticho, keď sa nie je o čom baviť. Bolo to také to príjemné ticho, keď si s niekým, koho máš rád a vychutnávaš si jeho prítomnosť.
„Ahoj Harry. Mohol by si mi podpísať CD?“ ozvalo sa zrazu pri mne. Rýchlo som dievčaťu podpísal CD-čko, usmial sa a ďalej sa venoval Lex. Vtom sa k nám dorútili ďalšie tri. Začali si obzerať Lex. Ona sa na ne len vystrašene dívala. Očividne bola z tohto všetkého dosť nesvoja. Popodpisoval som čo bolo treba, pofotil sa, schmatol Lex za ruku, rýchlo zaplatil a už som ju ťahal von.
„Prepáč, ale tam by sme veľmi veľa súkromia nemali.“ Povedal som a kývol hlavou smerom k Starbucks.

Pohľad Lex
Keď sa k nám dohrnuli ďalšie tri dievčatá dosť som znervóznela. Bála som sa, že budú reagovať podobne, ako tie na internete. Harry si to asi všimol, lebo hneď vstal, zaplatil a vypadli sme. Keď som vyšla von a konečne som sa nadýchla čerstvého vzduchu sa mi konečne ako tak prečistila hlava.
„Prepáč, ale tam by sme veľmi veľa súkromia nemali.“ Povedal a kývol hlavou smerom k Starbucks. Takže sa dostávame k téme nášho dnešného stretnutia. Vzal ma za ruku a ťahal k lavičkám v malom parku oproti cez cestu. Sadol si na lavičku a poklepal po mieste vedľa neho.
„Zbláznil si sa? Veď je to ľadové. Nie je marec ale október. Nepotrebujem prechladnúť.“ Zasmial sa a poklepal si po kolenách. Vypleštila som na neho oči, na čo sa on znova zasmial, chytil ma za ruku a potiahol na svoje kolená. Ako som dosadla si ma ešte otočil kolenami nabok aby mi videl do tváre.
„Čo robíš? Som ťažká.“ Povedala som mu. Harry sa zamračil a zdvihol na mňa ukazovák.
„Toto už nikdy nehovor.“ Začala som sa smiať. Chvíľu sa hral na urazeného, no potom už aj jemu trhalo kútikmi úst. Oblapil ma svojimi silnými rukami, inak by som asi v tých záchvatoch smiechu z neho zletela. A tak sme tam sedeli ako najväčší zaľúbenci pod slnkom a smiali sa ako blázni. A zase sme odbočili od hlavného dôvodu nášho stretnutia. Myslím, že sme to obaja robili náročky. Podvedome sme sa tomu obaja snažili vyhnúť. Ani sme si nestihli uvedomiť ako a už sa pomaly stmievalo.
Po dlhej chvíli ticha sa mi pozrel do očí. Pôvodne som chcela uhnúť pohľadom, ale keď som videla jeho oči proste to nešlo. Videla som v nich túžbu ale aj strach. Nie nie Lex... To si iste len namýšľaš. Karhala som sa v duchu. Zrazu spravil niečo čo ma vykoľajilo tak, ako ešte nič v živote.
Pobozkal ma.  Nebola to žiadna vášnivá olizovačka ani nič podobné. Jediný bozk. Jemne obtrel svoje pery o moje. Nikdy som neverila na veci typu motýle v bruchu, ohňostroj v hlave a podobne. Teraz to prišlo. Skutočne som to cítila. Všetku tú povestnú elektrinu v každej jednej bunke môjho tela. Zachvel sa vo mne každučký nerv. Nechal ma pocítiť teplo a sladkosť jeho pier a o milimeter sa odtiahol. Oprel svoje čelo o moje a nechal zatvorené oči. Na preách som cítila jeho horúci dych, no neodvážila som sa ani len pohnúť. 


Viem, že vás tieto moje kecy otravujú... ale k časti... Ja viem že je to o ničom... táto časť mi dala dosť zabrať.   Zase som to ukončila tak otvorene. Pokúsim sa dodať pokračovanie v najbližšej dobe... Mám totiž skvelú inšpiráciu---vás... :) :*
Komenty??? :) :) :) 
:*******************************

4 komentáre:

  1. skvelá časť :) neuveriteľne zlatí sú spolu :) teším sa na pokračovanie, píšeš skvelo :*

    OdpovedaťOdstrániť
  2. komicky sa dobre na ich nervozite zabávala :D píses skvelo :) len pred 8 castami som zacala citat a velmi nekomentujem :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem že si dala komentár :) Moc moc moc si ma potešila... :)

      Odstrániť